Robert Fico nás tesne pred výročím atentátu stavia pred nezmyselnú voľbu. Podľa tejto réžie je jednou možnosťou naskočiť na beatifikáciu sv. Roberta a druhou je úplne ju odmietnuť, čo by znamenalo aj zdanlivo ignorovať skutočnosť, že sa jeden človek pokúsil zavraždiť predsedu vlády.
Nie je však v poriadku, že sa tu už rok musia brániť pred nezmyselnými obvineniami ľudia, ktorí nič zlé neurobili ani nepovedali, ba ani si nemysleli.
Robert Fico akoby nútil ľudí – predstaviteľov iných strán, voličov iných strán, médiá, kohokoľvek – zaujať postoj „kašleme vám na celý atentát“ a dostať sa na stupeň hrubosti, aký nastolil ako normu predovšetkým on sám. A to sa odmietnuť práveže musí.
V jeho nahliadaní na svet nemá vôbec miesto celé spektrum jemných reakcií, ktoré však pred rokom prevládali, ale nikto zo Smeru ich nechcel vidieť.
Spomeňme si, že Zuzana Čaputová a Peter Pellegrini zvolávali okrúhly stôl všetkých politických strán, kto sa na ňom zúčastniť chcel a kto to odmietol, a tak vtedajšia prezidentka a novozvolený prezident len konštatovali, že na to nedozrel čas (čo dnes platí ešte viac a nedozreli najmä ľudia, ktorých sa to týka).
