Autor pôsobí v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied
Európa žila uplynulý týždeň oslavami 80. výročia porážky nacizmu a ukončenia druhej svetovej vojny. V rámci týchto osláv na Slovensku prebehla aj staronová vlna diskusií, či je u nás v prípade Červenej armády naozaj možné hovoriť o oslobodení.
V tejto súvislosti môže byť zaujímavé pozrieť sa na toto výročie aj z pohľadu krajín či regiónov, ktoré v roku 1945 naďalej ostávali pod koloniálnou vládou európskych štátov. V mnohých prípadoch bola totiž založená na podobných princípoch ako totalitné režimy v Európe.
Zaujímavým a Európe blízkym príkladom je určite severoafrické Alžírsko. Aj tam si pripomínajú 8. máj 1945 v súvislosti s druhou svetovou vojnou ako jeden z najdôležitejších dátumov moderných dejín. No paradoxne nepripomína víťazstvo či slobodu. Naopak, v tento deň si tu pripomínajú zločiny európskeho kolonializmu a jeho obete.
Oslava s trpkou príchuťou
Koncom druhej svetovej vojny bolo dnešné Alžírsko súčasťou francúzskych území v severnej Afrike. Kapitulácia Nemecka a koniec vojny v Európe sa preto aj v alžírskych mestách 8. mája 1945 oslavovali rovnako ako vo Francúzsku. Vyvesovali sa francúzske zástavy a všade sa oslavovalo meno francúzskeho generála Charla de Gaulla.
V meste Sétif, asi 300 kilometrov východne od hlavného mesta Alžír, však bola situácia trochu iná. Do ulíc vyšlo asi 10-tisíc alžírskych moslimov z mesta a okolia, ktorí popri oslavách konca vojny v Európe žiadali aj koniec francúzskeho koloniálneho režimu v Alžírsku.
