Autor je sociológ
Stáva sa mi často, že čítam a počúvam slová „z druhej strany frontu“, ktoré by som pokojne podpísal. Myslím napríklad na niektoré citácie z textu Pavla Dinku v Novom slove. Konkrétne na citácie z textu Emila Zolu Žalujem…! o Dreyfusovej afére (1894), známej kauzy, symbolu konšpirácie, ktorá rozdelila inak vyspelú a kultúrnu francúzsku spoločnosť.
Podstatný problém spočíva v tom, že médiá ako Nové slovo ukazujú prstom na ľudí môjho vyznania ako na škodnú. To isté si ja a ľudia ako ja, teda prispievatelia a čitatelia napríklad SME, Denníka N, aktualít.sk, na ktorých ukázali prstom, myslia o nich. Frontovou líniou je politická ideológia. Oni sú podľa mňa extrémna ľavica a ja som liberálny demokrat.
Iný príklad: Joseph Geobbels považoval za ikonické dielo nacistickej propagandy knihu Psychológia davu Gustava Le Bona z roku 1895. Podobnú funkciu, len v opačnom garde, zohrala psychológia davov napríklad pri mobilizácii verejnosti proti extrémistickým politickým ideológiám, napríklad nacizmu a komunizmu.
Hovorme však o „tu a teraz“. Aktuálne dianie na Blízkom východe, na Ukrajine, spory o členstvo v EÚ, o radikálnej polarizácii verejnosti na Slovensku, v Česku, Maďarsku, USA... zasiahlo „šialenstvo, ktoré píše dejiny“, aby som použil podtitul knihy, ktorú autor Luigi Zoja nazval Paranoia (Praha 2024). Čo s tým?
Láskavosť a súcit sú cesta. Súčasný dalajláma a zosnulý pápež František sú príkladmi globálnych autorít vzývajúcich tento sen. A skutočnosť?
Striedanie etáp, ktoré pripomínajú bludný kruh s vývojom po špirále nahor utvárajú dejiny kultúrnej evolúcie. Čo však je nahor? Pierre Teilhard de Chardin, náboženský mysliteľ a vedec, tomu hovoril bod omega. Pre mňa je to slovo tajomstvo.
Podstatné je však smerovanie. Podstatný je zápas, ktorý ho sprevádza. Podstatné sú aj formy toho zápasu. Podstatný je aj dialóg, o ktorý sa v tomto zápase usilujeme. Podstatné sú napokon aj limity dialógu a ja samotný, ktorý chce byť aktérom, a nie obeťou.
Nepodstatné sú iba reči, ktoré trúsime okolo seba bez toho, aby sme zdvihli zadky a čosi konkrétne naozaj spravili.
Viktor Emil Frankl, neurológ, psychiater, preživší holokaust, našiel formuláciu, ktorá je mi blízka a ktorá je rovno v názve jeho najznámejšej knihy: A napriek všetkému povedať životu áno. Žeby práve toto bolo ono tajomstvo, o ktorom som hovoril vyššie?
Teda, ak ho nevzývame preto, aby sme napľuli do tváre názorovému protivníkovi alebo sa rovno usilovali o jeho život. V takom prípade ja a ľudia ako ja dvíhame zadok, aby sme mu šli v ústrety. Pripravení brániť to, čomu hovoríme dôstojný život a dôstojná smrť.
