Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
„Od novembra 1989 nikto nespáchal väčší zločin proti občianskej spoločnosti, aktívnym občanom a občiankam, deťom, nemocným, umierajúcim, odkázaným, utečencom a iným obetiam násilia, prírode, pamiatkam, životnému prostrediu, menšinám, ľudským právam, slobode, ústave, ako aj samotnej dobročinnosti.“
Toto som tvrdil na sociálnych sieťach v reakcii na nedávne prijatie novely zákona o neziskových mimovládnych organizáciách , presnejšie o ich šikanovaní koaličnou väčšinou v Národnej rade.
Nie je to prehnané tvrdenie? Veď konkurencia iných zlých, ba veľmi zlých zákonov, ktoré od novembra 1989 až po súčasnosť prijal slovenský parlament, je obrovská. A aj z tohto zákona napokon časť najväčších nezmyslov vypadla. Nestačí to? Nie! Pokúsim sa to zdôvodniť.
Tretí sektor prináša viac peňazí, ako má od štátu
Mám sedemdesiatjeden rokov, čo znamená, že som viac ako polovicu života prežil v totalite, kde vládla, o všetkom podstatnom rozhodovala a všetko chcela mať pod kontrolou jedna politická strana. Strana, ktorá sa dostala k moci nedemokratickou cestou, ktorá páchala politické zločiny a ktorej existenciu garantovali sovietske tanky, ktoré k nám prišli v onú osudovú noc roku 1968.
Z tých viac ako tridsiatich piatich rokov prežitých v minulom režime, z ktorých som takmer dvadsať pôsobil ako aktivista, si veľmi dobre pamätám, ako totalitná moc podozrieva, nenávidí a prenasleduje každú nezávislú iniciatívu občanov. Bez ohľadu na to, či je táto iniciatíva k moci kritická, alebo je absolútne apolitická.
Jednoducho, len chce byť v rámci možností nezávislá a napĺňať svoje ideály, nápady a program podľa svojich predstáv. A to je v priamom rozpore s tým, o čom je totalita.
Veď už samotný jej názov napovedá, že je to systém, ktorý chce mať všetko pod kontrolou. Navyše, ak niekto robí niečo dobrovoľne, moc to uráža, lebo to v nej evokuje pocit, akoby jej ten niekto dával najavo, že niečo nedokáže sama.
Na výpočet oblastí, v ktorých dobrovoľníci a dobrovoľníčky blahodarne pôsobia, by rozsah tohto príspevku nestačil. Napokon, niektoré z nich som spomenul v úvode. Preto sa obmedzím len na pár zovšeobecnení.
