(Ne)udalosť týždňa
Istanbul-Neistanbul. Niežeby sme sa chceli chváliť, ale slová Zelenského, že ruská delegácia je „atrapa“, len potvrdzujú prognózu, že z Putina neuvidia v Istanbule ani vlas a že z rokovaní o prímerí, prípadne „poprímerí“ nebude nič.
Bez najmenšieho zaujatia – symbolickým víťazom situácie je určite Zelenskyj, ktorý celému svetu – trebárs aj Číňanom a ďalším (BRICS) a, samozrejme, všetkým našim „chcimírom“ – ukazuje, kto chce prímerie a trvalý mier a kto chce predlžovať utrpenie na Ukrajine. Čo ďalej?
Kľúčový je Trump, ktorý vyzerá alebo sa tvári stále v „rokovacom móde“ – ak dorazí Putin v piatok, príde do Istanbulu aj on. (Nedorazí.) Okolie Trumpa – kde získava ak nie totálnu dominanciu, tak najvplyvnejšiu pozíciu minister a bezpečnostný poradca Marco Rubio – je z Putina čoraz frustrovanejšie.
Názorovo prelietavejšieho vtáka než Trump nieto, ale keby vytrval na vlne (dal by Boh), ktorú naznačil podporou vyhlásenia „koalície ochotných“ o sprísňovaní sankcií, ak Putin – obrazne – „nevymäkne“, tak víťazstvo Zelenského bude nielen symbolické.
Ak vezmeme do úvahy kongresový „draft“ (republikán Graham a jedna demokratka), podľa ktorého na každý – štátny aj súkromný – subjekt, ktorý bude obchodovať s Ruskom, uvalia USA 500-percentné (!!!) clo, dá sa pokojne vyhlásiť, že konštelácia hviezd pre Ukrajinu od začiatku ruskej agresie ešte lepšia nebola.
Aj dokopy s Trumpom, ktorého predstava 500-percentného cla musí privádzať do extázy. Azda aj preto silnejú názory, že ak Rusi neprestanú v deštrukcii, prípadný zákon nebude Trump vetovať. Ešte aj keď má stále sympatie pre Putina. (Čo sa mu na ňom tak páči?)
