Autor je bývalý poslanec NR SR, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne
V roku 1989 sa na Slovensku narodilo 94 percent detí v manželstve. Len každý šestnásty novorodenec sa narodil mimo formálneho zväzku.
Byť slobodnou matkou nebolo za socializmu ľahké, najmä na vidieku. Postoj veľkej časti vtedajšej spoločnosti najlepšie vystihuje hovorové označenie „prespanka“, ktorým častovali takúto ženu.
Z opačného konca to najlepšie vidno na fakte, že ešte v sedemdesiatych rokoch sa štyridsiatim percentám československých novomanželov narodilo dieťa skôr ako deväť mesiacov po svadbe.
Predmanželský sex bol štandard, ale v prípade otehotnenia musel ešte pred pôrodom viesť k formalizácii vzťahu.
Tak boli nastavené spoločenské očakávania, trh práce, podpora rodín či bytová politika.
V rodine mimo zväzku
Dnes, len o generáciu neskôr, sa mimo manželstva rodí na Slovensku 42 percent detí a v Česku 48 percent. Z výnimočnej situácie sa stala rovnocenná norma.
I keď presné dáta chýbajú, väčšinu mimomanželských pôrodov nepredstavujú „slobodné matky“ v tradičnom zmysle slova, ale nezosobášené páry – ľudia žijúci spolu v dlhodobom vzťahu.
„Bez papiera“ tak žijú nielen ľudia, ktorí deti ešte nemajú alebo ich ani nechcú mať, ale veľmi často aj rodičia.
Spolu s prudkým poklesom počtu novorodencov je to jedna z najväčších a najrýchlejších zmien slovenskej rodiny v posledných desaťročiach. O nízkej pôrodnosti sa však aspoň diskutuje, o klesajúcom význame manželstva pre rodičovstvo takmer vôbec.
Sčasti pre citlivosť témy – zatiaľ čo historicky väčšina spoločnosti stigmatizovala rodičovstvo bez manželstva, dnes máme pre istotu v ústave napísané, že: „Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“
Osobná skúsenosť však hovorí, že väčšina Slovákov si túto zmenu neuvedomuje a číslo ich prekvapí, čo je pochopiteľné v krajine, kde sa aj medzi tridsiatnikmi väčšina hlási ku kresťanstvu.
