Autorka je výskumná pracovníčka v Globsecu
Nedávno sme si pripomínali 80. výročie Dňa víťazstva nad fašizmom a konca druhej svetovej vojny, ktoré sa vo väčšine Európy oslavuje 8. mája a v Rusku 9. mája.
Kremeľ už desaťročia využíva oslavy konca vojny a uplatňuje historický revizionizmus – snaží sa prepisovať históriu a prezentuje Sovietsky zväz ako jediného aktéra, ktorý porazil nacistické Nemecko.
Keďže sa oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom v Rusku stali skôr propagandistickým nástrojom, viacerí domáci aj európski predstavitelia kritizovali Roberta Fica, že je jediným lídrom z krajín EÚ, ktorý cestoval na oslavy do Ruska.
Prekrúcanie histórie
Ako zdokumentovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť na svojom portáli EuvsDisinfo, výklad histórie Kremľa sa posunul od vykresľovania ZSSR ako krajiny bojujúcej proti Hitlerovi po boku Spojencov k vykresľovaniu Ruska ako jedinej skutočnej mocnosti, ktorá porazila nacistické Nemecko, pričom pohodlne vynecháva alebo bagatelizuje podiel ostatných krajín vrátane Ukrajiny alebo Spojených štátov amerických.
Okrem toho Moskva už roky využíva údajný boj proti „nacizmu“ ako zámienku na ospravedlnenie svojich podvratných aktivít a diskreditáciu všetkého, čo je proti jej záujmom. Snaha o „denacifikáciu“ bola ústredným argumentom pri legitimizácii ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.
Nový prieskum verejnej mienky Globsecu ukazuje, že prekrúcanie histórie a mýtus o Rusku ako jedinom osloboditeľovi v druhej svetovej vojne v strednej a vo východnej Európe (CEE) stráca na svojej sile. Prieskum uskutočnený v deviatich krajinách CEE ukazuje, že v priemere 33 percent respondentov súhlasí s tým, že „Rusko ako hlavný aktér zodpovedný za porážku fašizmu v druhej svetovej vojne hrá aj dnes vedúcu úlohu v boji proti fašizmu“.
Od roku 2020 to predstavuje pokles o deväť percentuálnych bodov. Zatiaľ čo podpora tohto tvrdenia klesla v krajinách ako Bulharsko, Česko a Maďarsko, na Slovensku zostáva toto presvedčenie relatívne stabilné na úrovni 54 percent.
Naopak, v Rumunsku súhlas s týmto výrokom mierne vzrástol, z 39 na 44 percent, čo naznačuje, že vplyv Kremľa je v niektorých kontextoch stále silný.
Tieto posuny odrážajú rastúcu odolnosť v niektorých krajinách a zároveň pretrvávajúcu zraniteľnosť iných voči historickému revizionizmu a propagande Kremľa.
Je Rusko stále slovanským bratom?
Ďalší ideologický koncept, ktorý Kremeľ dlhodobo využíva, je panslavizmus v zmysle využívania spoločnej histórie, kultúry a jazyka na presadzovanie ruských záujmov z pozície „staršieho či väčšieho brata“.
Vysvetlenie dôvodov, prečo Slováci pozitívne vnímali a vnímajú Rusko, zodpovedal expert na Rusko Alexander Duleba v rozhovore pre Slovenské literárne centrum: „Rusofilstvo Slovákov má viacero historických dôvodov. Tým prvým je jednoznačný odkaz Štúra v jeho knihe Slovanstvo a svet budúcnosti, že garantom národnej slobody Slovákov je Rusko. ... My sme si vymysleli Rusko, vlastné, slovenské Rusko, ktoré nikdy reálne neexistovalo, ale my sme tomu vytvorenému obrazu uverili.“
Podľa údajov Globsecu považuje 45 percent respondentov v strednej Európe Rusko za tradičného slovanského brata, čo je v porovnaní s rokom 2020 pokles o 15 percentuálnych bodov. Na porovnanie, 57 percent respondentov z regiónu považuje za slovanského brata Ukrajinu.
Hoci vnímanie Ruska ako slovanského brata pokleslo vo všetkých slovanských krajinách v regióne, v Bulharsku a na Slovensku je Rusko stále považované za slovanského brata väčšinou obyvateľstva.
Klesajúci vplyv – a prečo na ňom záleží
Erózia kultúrneho vplyvu Kremľa v strednej a vo východnej Európe nie je len symbolická. Zdôrazňuje, že tradičný vplyv Ruska – postavený na historických udalostiach, kultúrnej blízkosti a idealizovanom slovanskom „bratstve“ – slabne.
Je to zjavné dokonca aj v krajinách s historicky blízkymi väzbami na Moskvu, ako sú Bulharsko a Slovensko.
Širšie geopolitické dôsledky sú jasné – ako slabne podpora historického vplyvu Kremľa, slabne aj morálne a kultúrne ospravedlňovanie jeho konania.
