Autor je filozof
Večne aktuálna otázka, či patrí politika do školy, nadobudla v súvislosti s úsilím Donalda Trumpa vylúčiť politicky angažovaných študentov z popredných amerických univerzít ako Harvard alebo Kolumbijská univerzita nový, osobitý význam. A keby len to.
Americký prezident a jeho administratíva idú ďalej a chcú všestranným nátlakom (vrátane či najmä pomocou ekonomického vydierania) donútiť tieto univerzity k poslušnosti a vnucovať im, ako sa majú správať a čo majú a čo nemajú učiť. To posledné sa vzťahuje priamo na študijné programy, ktoré vraj len podporujú neamerické, ľavicové, marxistické zmýšľanie tým, že sa nejako dotýkajú ľudských práv migrantov, LGBTI komunity či Palestínčanov na území Gazy.
Bezprostredným popudom a zároveň hlavným dôvodom pozastavenia federálnych verejných financií, aspoň pokiaľ ide o Harvard, mal byť údajný antisemitizmus, ktorý sa vraj prejavoval protestmi v areáli univerzity ako reakcia na brutálnu vojenskú odpoveď Izraela v Gaze po brutálnom útoku Hamasu 7. októbra 2023.
Rektor univerzity Alan Garber je však presvedčený, že skutočný boj s Trumpovou administratívou sa začal až vtedy, keď univerzita odmietla ustúpiť požiadavkám federálnej vlády, kde sa okrem iného od Harvardu žiadalo, aby zmenil svoju politiku týkajúcu sa prijímania študentov a tiež študentských programov, ktorá je založená na princípoch diverzity, rovnosti a inklúzie.
Tak ako, patrí politika na univerzity?
Ako som už naznačil, sama osebe táto otázka nie je nová. Už Platón si myslel, že taká „kráľovská veda“ ako znalosti o politike jednoznačne patrí do ním zriadenej možno prvej antickej univerzity – Akadémie. Podstatou politiky ako umenia a vedy je totiž podľa neho znalosť dobra spoločnosti.
Kedy áno, kedy nie
Dnes sa politika ani zďaleka neteší takej vysokej reputácii. Vedel to už na začiatku 20. storočia známy nemecký sociológ Max Weber, ktorý na podobnú otázku dal už oveľa sofistikovanejšiu, menej jednoznačnú odpoveď. Predovšetkým sa snažil jasne od seba odlíšiť vedeckú analýzu politiky a praktickú politiku.
Tá druhá používa pojmy, ktoré nie sú prostriedkami vedeckej analýzy, ale nástrojmi politického ovplyvňovania postojov ľudí. Ako taká nepatrí na akademickú pôdu, ale môže sa dobre uplatniť na verejných zhromaždeniach, v tlači, na straníckych podujatiach a pod.
