Autor je filozof
Večne aktuálna otázka, či patrí politika do školy, nadobudla v súvislosti s úsilím Donalda Trumpa vylúčiť politicky angažovaných študentov z popredných amerických univerzít ako Harvard alebo Kolumbijská univerzita nový, osobitý význam. A keby len to.
Americký prezident a jeho administratíva idú ďalej a chcú všestranným nátlakom (vrátane či najmä pomocou ekonomického vydierania) donútiť tieto univerzity k poslušnosti a vnucovať im, ako sa majú správať a čo majú a čo nemajú učiť.
To posledné sa vzťahuje priamo na študijné programy, ktoré vraj len podporujú neamerické, ľavicové, marxistické zmýšľanie tým, že sa nejako dotýkajú ľudských práv migrantov, LGBTI komunity či Palestínčanov na území Gazy.
Bezprostredným popudom a zároveň hlavným dôvodom pozastavenia federálnych verejných financií, aspoň pokiaľ ide o Harvard, mal byť údajný antisemitizmus, ktorý sa vraj prejavoval protestmi v areáli univerzity ako reakcia na brutálnu vojenskú odpoveď Izraela v Gaze po brutálnom útoku Hamasu 7. októbra 2023.
Rektor univerzity Alan Garber je však presvedčený, že skutočný boj s Trumpovou administratívou sa začal až vtedy, keď univerzita odmietla ustúpiť požiadavkám federálnej vlády, kde sa okrem iného od Harvardu žiadalo, aby zmenil svoju politiku týkajúcu sa prijímania študentov a tiež študentských programov, ktorá je založená na princípoch diverzity, rovnosti a inklúzie.
Tak ako, patrí politika na univerzity?
