Autor je komentátor portálu noviny.sk
Robert Fico toho v uplynulých dňoch mnoho povedal, no jeho kľúčový výrok celkom unikol pozornosti: „Ja si myslím, že vždy a všade ide o peniaze.“
Úprimne verí, že o peniaze išlo pri očkovaní proti covidu, že výhradne o peniaze ide aj pri obrane Ukrajiny. To hovorí o jeho mentálnom svete oveľa viac, než nenávistné reči o vyháňaní oponentov, po ktorých nemá zostať ani mastný fľak.
Občana to zaujímať nemusí, ale premiér, okrem toho, že rozhoduje o jeho živote (ak aj nie priamo o jeho bytí či nebytí, tak celkom určite o jeho kvalite), je aj človek. Závisí od vašej schopnosti odlišovať dobro od zla, či ho považujete za dobrého alebo zlého človeka, no bezpochyby je príslušníkom rovnakého živočíšneho druhu ako vy. To znamená, že každý jeho skutok má normálnu ľudskú motiváciu.
Ak chcete porozumieť, prečo Robert Fico zapredáva svojich spojencov i spoluobčanov, musíte porozumieť jeho motivácii. Nepotrebujete študovať psychológiu, stačí pozorne počúvať, čo hovorí: Ide o peniaze. Vždy a všade.
Pochopte už konečne – oni majú v tom Vietname zlaté vane, rozumiete? Ale veď, ako by ste mohli? Chrapač, čo sa za celý svoj mizerný život máčala nanajvýš na smalte, nikdy nemôže pochopiť, čo je skutočné dobro.
Ficova pravda
Nemá cenu zapodievať sa tým, o čom Robert Fico nehovorí pravdu. Menej podstatným dôvodom je, že ak sám verí, že je jeho výrok pravdivý, nemôžeme ho označiť za lož. Nanajvýš za sprostosť, bárs aj kapitálnu, ale kto verí tomu, čo hovorí, neklame, iba sa mýli. A ľudia veria aj na onakvejšie stupidity, trebárs na plochú Zem, Sorosovo svetové sprisahanie, chemtrails či vražedné vakcíny.
Dôležitejšie je počúvať premiéra, keď zjavne hovorí pravdu. Napríklad o Vietname a Číne, ktorými by sme sa mali inšpirovať pri reforme nášho politického systému.
Jeho argument je jasný, obe ázijské krajiny sú ekonomicky efektívne, pretože ich vlády sa nemenia každé štyri roky, môžu plánovať na dlhý čas vopred a následne svoje dlhodobé zámery uskutočňovať bez toho, aby ich mohol občan zmariť hlasovaním.
„Čo budeme robiť s tým, že do parlamentu kandiduje dvadsať – dvadsaťdva subjektov,“ pýta sa predseda slovenskej vlády. „Každý si robil, čo chcel,“ dodáva trpko.
