Autor je spisovateľ
Počúval som práve rozhovor o kauze „penziónov“ dotovaných z eurofondov cez Pôdohospodársku platobnú agentúru a snažil som sa spomenúť si na podobné korupčné škandály za posledné roky.
Nebolo to ťažké. Zároveň ma prepadol nepríjemný pocit, že na niektoré podvody s peniazmi daňovníkov, plánované či úspešne dokonané, som medzičasom zabudol, a nebolo mi to ľúto.
Napadlo mi, že každý z nás má niekde v sebe emočnú hranicu množstva korupčných káuz, za ktorou už s nami ďalšie kauzy vôbec nič nerobia.
Zostaneme rovnako chladnými, ako keď sa z rádia dozvieme, že zajtra sa mierne ochladí. Niečo vzácne a dôležité v nás sa zlomí a navždy tak otupí citlivosť na korupciu.
Som presvedčený, že keď takúto zlomeninu utrpia dve tretiny spoločnosti, bude rozhodnuté o osude Slovenska na dlhé desaťročia.
Osudová zlomenina
Keď korupcia ovládne nielen všetky údy štátu, ale aj jeho myseľ, nebude sa v ňom dať férovo podnikať na princípoch trhovej ekonomiky, nebude sa v ňom dať bez pretvárky učiť deti, aby mali rady svoju vlasť, poctivému človeku sa v ňom nebude dať žiť a odsťahuje sa do zahraničia.
O tom, či a kedy sa zo Slovenska stane ruská gubernia, nerozhodnú vojaci ani politici, ale strata našej citlivosti na kradnutie, násilie a pretvárku.
Asi nie som jediný, kto sa obáva, že naše kyvadlo sa nebezpečne vychýlilo týmto smerom. Podľa prieskumu Nadácie Zastavme korupciu spred roka si dve tretiny dospelých obyvateľov Slovenska myslia, že všetci politici sú rovnakí a každý z nich kradne.
Pri tomto type prieskumov platí, že keď respondenti hovoria o iných, prezrádzajú aj niečo o sebe. Skutočná miera korupcie na Slovensku môže byť oveľa horšia ako naše vnímanie, pretože sa len málo rozprávame a málo vieme o podvodoch v súkromných firmách.
Množstvo ľudí, ktorí boli doteraz ochotní chodiť protestovať proti súčasnej vláde a jej amnestiám pre zlodejov, mi však dáva nádej, že sme tento boj ešte neprehrali.
Dve cesty, ako nezostať v Rusku
Hoci je v politike zradné čokoľvek predvídať, dovolím si tvrdiť, že témou najbližších parlamentných volieb bude okrem ekonomiky a nášho geopolitického ukotvenia korupcia. Z opozičných strán z toho bude zrejme najviac ťažiť strana Igora Matoviča.
Percentá v prieskumoch mu porastú aj vďaka tomu, že ostatné opozičné strany začali otvorene hovoriť, že si s ním nedokážu predstaviť budúcu vládu. Posilní to odveký obraz Matoviča a jeho štýlu politiky v duchu „sám proti všetkým“.
Nazdávam sa preto, že k reformnej, prozápadnej a stabilnej vláde vedú len dve cesty. V jednom prípade bude súčasťou vládnej koalície hnutie Slovensko (ak výsledky vo voľbách inú zostavu nepripustia), ktorého narábanie s mocou bude zodpovedné a predvídateľné.
Len málokto si asi niečo také vzhľadom na osobnosť Igora Matoviča dokáže predstaviť, a to vrátane lídrov ostatných opozičných strán. To ich však nezbavuje povinnosti aktívne s ním hľadať modely budúceho koaličného spolužitia už teraz, nie až po voľbách.
Pre tých, ktorí tvrdia, že takéto partnerstvo nie je reálne, je tu ešte druhá cesta: Progresívne Slovensko, KDH, SaS či Demokrati zdvihnú tému boja proti korupcii a uchopia ju uveriteľným a príčetným spôsobom.
Vďaka tomu sa azda dostatočný počet voličov nenechá oblafnúť sľubmi Igora Matoviča o detektoroch lži a konfiškovaní víl na Francúzskej riviére. A vládu bude možné zostaviť aj bez jeho partaje.
Zvyšok roboty po voľbách ako vychýliť spoločenské kyvadlo z ruskej strany, je naoko jednoduchší než politický marketing pred voľbami: konať a vyjadrovať sa spôsobom, ktorý nedá žiadny priestor korupčnému správaniu, a ak by sa stalo, potrestať ho.
Ak to politici, policajti, prokurátori a súdy dokážu robiť dostatočne dlho, zvyšok krajiny sa pridá.
