Milé čitateľky, milí čitatelia,
„Haló, bojovníci! Vitajte! Vítam bojovníkov za slobodu digitálneho sveta,“ zakričal Viktor Orbán a pôsobilo to, akoby premiér Maďarska uvádzal veľkú zápasnícku šou. Popritom len otváral prvé zasadanie „klubu bojovníkov“ svojej strany Fidesz.
Ak sa v hlave čitateľa vynorí názov ikonického filmu s Bradom Pittom „Klub bitkárov“, nebude to paralela čisto náhodná. Je to film o tajnom klube, kde muži ventilujú svoju agresiu fyzickými súbojmi, ale klub postupne prerastie do nebezpečného hnutia.
Prednedávnom Orbán vyzval Maďarov, že ak milujú svoju vlasť, mali by byť pripravení za svoju vlasť aj bojovať. Mierotvorca Orbán, samozrejme, nemá na mysli prípadnú ochranu maďarského územia pred nepriateľskými vojskami.
Orbán vo svojom zúfalstve z rastúceho vplyvu Pétera Magyara legitimizuje svoju armádu trollov a povoláva ďalších do boja. Odteraz táto armáda bude oficiálne robiť to, čo doteraz robili tajne ruskom platení trollovia: útoky všemožného druhu na názorových oponentov.
Mala som možnosť – ako mnoho ďalších kolegov z Maďarska – zakúsiť niektoré z foriem tohto boja. Obohacujem si svoju maďarčinu o synonymá slova prostitútka, o ktorých som doteraz ani len netušila.
Zároveň Orbán formuje militantnejší Fidesz, stranu, ktorá sa stotožňuje s výrazmi ako boj a protiútok.
Orbán 18. mája na „otváracom ceremoniáli“ digitálnych wrestlerov oznámil, že Maďarsko je pod útokom a klub bojovníkov musí svoju vlasť „brániť“, lebo ak to neurobia oni, nikto to neurobí. Povedal, že Maďari sa vždy museli spoliehať len sami na seba, čiže nepriamo poprel význam členstiev v medzinárodných zoskupeniach.
On sám musel Maďarsko ochrániť pred migrantmi, Sorosom a bruselskými byrokratmi. Teraz budú musieť vlasť ochraňovať aj pred akciami ukrajinskej tajnej služby, lebo podľa Orbána na jeho krajinu Kyjev a Brusel spoločne útočia a chcú z Maďarska urobiť svoju kolóniu.
Ľudí dokonca vyzval, aby doviedli nových členov do klubu bojovníkov a aby boli pripravení, že sa všetci vynoria z tieňa. Zároveň nekonkretizuje, čo je skutočnou prácou tohto klubu. Spolieha sa na to, že všetci predsa vedia: šíriť oficiálnu propagandu štátu a vytláčať slušných ľudí z digitálneho priestoru.
V skutočnosti je to presne také šialené, ako to znie.
Orbán na svojich tlačovkách neútočí na konkrétnych novinárov, nemenuje ich, ako to robí Robert Fico. Má na to svoju armádu trollov, on si ruky útokmi na konkrétne osoby nešpiní. Ficove verbálne útoky na novinárov majú svoje paradoxy: robí z menovaných novinárov terče, ale zároveň priznáva, že sú preňho dôležití. Pripisuje im moc, čo Orbán už dávno nerobí.
Premiér Maďarska začal hrať tvrdo. Navrhol zákon, ktorý by mu mohol závidieť aj neoficiálny spolok autokratov. Ak vojde do platnosti, pre novinárov a nezávislé médiá to bude znamenať šikanovanie, policajný dohľad a hrozbu likvidácie. Médiá, ktoré štát zaradí na zoznam, nebudú môcť prijímať jedno percento z daní, štát môže urobiť v ich priestoroch raziu, zhabať počítače a blokovať bankové účty. Prečo? Lebo Viktor Orbán povedal, že sú súčasťou nepriateľských síl na likvidáciu štátu.
Keďže Fico v mnohých veciach kopíruje Orbána, ak Európska únia tvrdo nezasiahne proti maďarskej vláde, môžeme si byť viac-menej istí, že čoskoro aj my budeme mať slovenský úrad suverenity.
Solidarita šéfredaktorov z 23 krajín
Maďarská novinárka a kolegyňa z Denníka N Veronika Munk iniciovala vyhlásenie k Orbánovmu likvidačnému návrhu zákona. K tomuto vyhláseniu sa pripojilo takmer 90 šéfredaktorov a vydavateľov z 23 krajín, aj také významné médiá ako britský Guardian, francúzsky Libération, rakúska ORF či poľská Gazeta Wyborcza. Aj denník SME sa pridal k vyhláseniu.
„Prežitie slobodnej tlače nie je lokálna záležitosť – najmä v regióne, kde čoraz viac populistických lídrov preberá Orbánove techniky. Je v našom spoločnom európskom záujme čo najhlasnejšie deklarovať, že sloboda informácií, nezávislé a faktmi podložené médiá a kritické hlasy vo verejnom priestore sú nevyhnutné. Vyzývame preto naše vlády a európske inštitúcie, aby urobili všetko pre zrušenie tohto zákona, ktorý je v ostrom rozpore so Zmluvou o Európskej únii a Chartou základných práv EÚ.
Čítajte: Prežitie slobodnej tlače nie je lokálnou záležitosťou (vyhlásenie solidarity)
Orbánov zákon sa týka aj nás
Podobné reči o „cudzích agentoch“ či „protislovenských mimovládkach“ dobre poznáme aj od Roberta Fica. Vieme, že Fico sa Orbánom často inšpiruje – v rétorike, v útokoch na kritikov aj v spôsobe, akým si podmaňuje inštitúcie. Preto vyjadrujem plnú solidaritu so všetkými maďarskými novinármi, aktivistkami a organizáciami, ktoré chce Orbán umlčať.
Čítajte: Orbán zaútočil na médiá a mimovládky tak tvrdo ako ešte nikdy
Pellegrini mal sen
Po zvolení za predsedu Hlasu v novembri 2020 Peter Pellegrini dojato povedal, že „ani len nesníval“ o tom, že ešte pred ustanovujúcim snemom sa jeho strana dostane na prvú priečku v prieskumoch politických preferencií. Hlas mal vtedy podľa Focusu 19,1 percenta a Smer živoril na 9,5 percenta.
Pellegrinimu, z vôle voličov už prezidentovi, asi ani vo sne nenapadlo, že jeho stranu predbehne Republika budovaná na fašistických pilieroch, predstavujúca jediný koaličný potenciál Roberta Fica. Teda okrem Hlasu, ak sa strana v budúcich voľbách vôbec dostane do parlamentu.
Ak Hlas chcel byť kedysi hrádzou proti fašistom, dnes už nie je hrádzou proti ničomu, keďže trvanie na jeho deklarovaných hodnotách by muselo nevyhnutne znamenať koniec koalície. To, že sa proti niečomu verbálne ohradia, ale Ficova demolačná čata ďalej demoluje, nemá žiadnu hodnotu pre voliča obávajúceho sa o demokratické inštitúcie.
Čítajte: O čom sa Pellegrinimu ani nesnívalo?
Neslávny rok Šutaja Eštoka
Kolega Michal Katuška vysvetľuje, prečo hlasácky experiment zvaný Matúš Šutaj Eštok nevyšiel a prečo stratil pozície vybojované Petrom Pellegrinim po voľbách, okrem toho, že je neskúseným politikom. Skončí nakoniec Šutaj Eštok vo vedení Hlasu?
Čítajte: Rok Šutaja Eštoka na čele Hlasu: stratil tretinu voličov, ministerstvo a padá ďalej
Hlas na jedno použitie
Kolega Peter Tkačenko pripomína, že po voľbách bol Hlas vo výbornej situácii. Ako jediná strana mohol byť súčasťou dvoch koalícií, vďaka čomu si vymohol nadproporčný počet miest vo vláde a vydupal „svoje fantazmagorické trináste dôchodky“.
„Lenže tým sa ich politika vyčerpala, stali sa apendixom Smeru a dnes už na ňu nemajú silu, ani keby chceli,“ píše Tkačenko o členoch Hlasu, o strane, ktorá podľa neho bola stvorená na jedno použitie.
Čítajte: Hlas na jedno použitie
Ťahá stvoriteľ Esetu za nitky?
Na rozdiel od iných slovenských superboháčov Miroslavovi Trnkovi k bohatstvu nepomohli štátne zákazky, privatizácia či obchody na hranici zákona. Paradoxne, časť spoločnosti ho vníma ako oligarchu, ktorý ťahá za nitky. Je to naozaj tak? Kolega Tomáš Vašuta vám vyrozpráva jeho príbeh.
Čítajte: Na Slovensku vytvoril svetovú megafirmu, Blaha a spol. ho za odmenu vyštvali za hranice
Kristína z Cannes
Kolegyňa Kristína Kúdelová prináša svoje texty z filmového festivalu Cannes. Nie sú to len bežné rozhovory alebo recenzie. Chytí nás za ruky a zoberie nás do premietacej sály, vysvetlí niektoré nuansy filmov, ktoré by možno mnohým ušli.
Tu je výber textov, ktoré sa vám oplatí prečítať si:
- Mossad Mengeleho nikdy nedostal. Trestom mu bol strach a scenáre blížiacej sa smrti
- Otvorené vzťahy, kde je nevera prístupná? Nemusí ich zvládnuť ani ten, kto ich tomu druhému navrhne
- Manžel sa jej už nedotýka a samota ju núti ubližovať si. Keď herečka pozná depresiu po pôrode
- Možno dobre, že sa nedožil konca. Architekt vyhral súťaž v Paríži a kým dielo staval, zažil peklo
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
