Autor je bývalý predseda vlády a minister zahraničných vecí Švédska.
Smerujeme do éry, keď na Spojených štátoch bude jednoducho menej záležať? Ak vezmeme do úvahy, že Amerika zostáva hlavnou svetovou vojenskou a technologickou mocnosťou, že vydáva rezervnú menu a je kotvou globálneho finančného systému, tak táto otázka môže znieť zvláštne.
Ale keďže sa Spojené štáty rozhodli ustúpiť zo svojej globálnej úlohy, postupne stratia veľkú časť moci a vplyvu, ktoré teraz považujú za samozrejmé.
Americká moc a vplyv sa už určite zmenšili. Desaťročia po druhej svetovej vojne mohli Spojené štáty formovať globálny systém tak, aby slúžil ich vlastným cieľom, a počas krátkeho „unipolárneho“ obdobia, ktoré nasledovalo po rozpade Sovietskeho zväzu, bolo ich postavenie bezkonkurenčné.
Odvtedy sa však posilnili iné mocnosti, ktoré majú globálne ambície. Najviditeľnejším príkladom je Čína. Ale aj Európa sa snaží o jednotu potrebnú na to, aby sa presadila ako vážny globálny hráč, a aj mnohé mocnosti stredného rádu sa chcú vyšvihnúť vyššie.
A práve v takejto situácii urýchlil prezident Donald Trump ústup Ameriky. Nikoho neprekvapuje, že administratíva „Amerika na prvom mieste“ sa zbavuje globálnej zodpovednosti. Pozoruhodné je však samotné tempo tejto zmeny.
Vo svetovom poriadku sa už teraz otvára čoraz väčšia prázdnota.
Amerika bez obchodu
Je zrejmé, že v Trumpovom myslení je kľúčový obchod. Nechápe, že prospech môžu mať všetci, ktorí sa do obchodu zapájajú, vidí v ňom len hru s nulovým súčtom, ktorú Amerika prehráva.
Toto presvedčenie je pritom v rozpore so základnou ekonómiou aj so zdravým rozumom. Trump však jednoducho nedokáže prekonať fakt, že Spojené štáty dovážajú viac tovaru, ako vyvážajú.
Nikto - ani Trump - nevie, čo prinesie globálna obchodná vojna, ktorú Amerika rozbehla v „Deň oslobodenia“ (2. apríla). Jedno sa však zdá byť isté: úloha Ameriky v globálnej ekonomike sa oslabí, pretože obchodovanie s ňou (nehovoriac o dôvere) bude čoraz ťažšie.
