Autor je prekladateľ a publicista
Slovensko už malo v zahraničí aj lepšie meno a platilo to kedykoľvek po roku 1998.
Zle sa na to pozerá, je to vulgárne a bez úrovne a má to aj praktické následky, lebo len málokto vrátane voličov koalície vám dnes povie, že sa mu na Slovensku žije dobre.
No a potom sa občas vyskytnú aj konkrétne prejavy, asi aby sme nezabudli. Stačí, že Gustáv Murín sa z internetu presunie do skutočného sveta, a je z toho hanba.
Lenže čia hanba to je?
Gustáv Murín a záhada tlakových hrncov
Minulý víkend som aj ja na pozvanie Českého rozhlasu vystupoval na Světe knihy. Zhodou okolností to bolo práve v čase, keď Gustáv Murín, vtedy ešte ako riaditeľ Slovenského literárneho centra, vstúpil do legendárnej konfrontácie s českou novinárskou obcou. Potom z nej aj vyšiel, ale už nie ako riaditeľ.
Každý, kto v minulosti aspoň trochu sledoval blogy na SME, presne vie, kým Gustáv Murín je. Pamätáte si atentát na bostonskom maratóne v roku 2013? Murín hneď vedel, že tu niečo nesedí, lebo výbušniny mali byť umiestnené v tlakových hrncoch a Američania čo? Američania predsa tlakové hrnce nemajú! Vyriešené, drahý Watson.
Gustáv Murín si dokáže do e-mailu vložiť odkaz na gratulácie k vlastnému vymenovaniu. Dokáže uverejniť článok, ktorý je len výpočtom jeho vlastnej publikačnej činnosti – a urobiť to v tretej osobe. Bol legendárny tým, že každú spŕšku nadávok, krivých obvinení a osobných útokov zakončil tým, že vám zaželal prima deň. Je milé vidieť, že to mu ostalo.
Minimálne od Mečiara vieme, že nesmieme veriť nikomu, kto o sebe hovorí v tretej osobe, ale na to, aby ste vedeli, čo je Gustáv Murín zač, nepotrebujete jeho tvorbu naozaj skúmať nijako hĺbkovo.
S ohľadom na odhalenie falošného bostonského maratónu je síce trochu škoda, že ho neoslovila CIA a musí sa tu trápiť s nami, nehodnými Slovákmi, ale taký ten svet už proste je: skutočných géniov nikdy neocení. Murín by mal byť stredom minimálne slnečnej sústavy, ale, žiaľ, nejaký diletant tam ako naschvál vopchal Slnko.
