Autor je bývalý minister financií a prezident MESA 10
Premiér Robert Fico síce ešte nenašiel odvahu Viktora Orbána, ktorý už roky otvorene vyhlasuje, že v Maďarsku buduje takzvanú neliberálnu demokraciu, ale v skutočnosti hovorí to isté ako Orbán.
Fico vyhlásil, že „liberalizmus a predstava liberálnej demokracie úplne zlyhala, je neefektívna a my musíme rozmýšľať, ako zefektívniť demokratické spôsoby riadenia štátu“.
A hneď aj dodal, že inšpiráciu by sme mali hľadať v Číne a vo Vietname, pretože tieto krajiny „si naplánujú veci a potom ich aj napĺňajú. My si môžeme plánovať, čo chceme, ale u nás sa každé štyri roky preruší kontinuita, keď príde nová vláda“.
Tieto slová sú veľmi, veľmi nebezpečné. Z úst premiéra znamenajú priamu hrozbu pre ústavné zriadenie a ústavou zaručené práva a slobody každého občana.
Očarený diktatúrou moci
Čína a Vietnam sú komunistické diktatúry a Slovensko je (aspoň zatiaľ) demokratický právny štát, pričom ústava síce explicitne nepoužíva prívlastok „liberálny“, ale záväzné hodnoty a princípy liberálnej demokracie sa nachádzajú v mnohých článkoch ústavy a dokonca aj v jej preambule.
Napokon, Fico sa svojimi výrokmi ani nesnaží zakryť, že najviac ho na čínskom a vietnamskom modeli láka práve autokratický, teda nedemokratický, charakter týchto režimov, keď za najväčšiu prekážku úspešného vládnutia považuje „prerušovanie kontinuity každé štyri roky“.
Ficove slová, ale aj činy sú pritom omnoho závažnejšie, ako by boli pred piatimi alebo desiatimi rokmi, pretože svet sa dnes posúva od medzinárodného poriadku založeného na suverenite, slobode, nezávislosti a neakceptovateľnosti zmeny hraníc silou k systému, v ktorom silní môžu, čo chcú, a slabí musia, čo môžu.
Fico sa zároveň podkladá Vladimirovi Putinovi, najagresívnejšiemu zo silných, a spochybňuje našu dôveryhodnosť v najdôležitejších inštitúciách, ktoré sú v tomto nebezpečne sa meniacom svete jedinou zárukou aspoň relatívnej možnej ochrany pred svojvôľou silných.
