Autor je bývalý veľvyslanec
Kade ruský prezident chodí, tade vykladá, že chce „vyriešiť prvotné príčiny vojny“. Tým chce svetu a najmä svojmu publiku dokazovať, že vedie spravodlivú vojnu, ktorej vinníkmi sú Ukrajina a Západ. To je základ jeho predvojnovej aj vojnovej propagandy.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár 15. mája na tlačovej konferencii v tureckej Antalyi, kde sa na neformálnej schôdzke zišli šéfovia diplomacií členských štátov NATO, túto tézu ruskej propagandy prebral.
K rokovaniam o prímerí na Ukrajine povedal, že čo sa týka ukončenia vojny, „my (teda vláda SR) sa nemôžeme pozerať na konflikt očami 24. februára 2022, ale musíme sa pozrieť aj na príčiny, prečo to nastalo. To je problém, ktorý sťažuje rokovanie“.
Po tomto vyjadrení nasledovala otázka redaktora českého portálu Novinky: „Nie je problém v tom, že Rusko je imperialistická krajina, ktorá sa snaží ovládnuť Ukrajinu a zobrať jej územia, ktoré sú medzinárodne uznané?“
Podľa Noviniek táto otázka slovenského ministra nahnevala: „Viete, nebudem odpovedať na kapcióznu otázku, ktorá má už v sebe nejakú odpoveď. Nechcem to hodnotiť.“
Posun charakteru v čase
Ten istý Blanár 25. februára 2022 ako opozičný poslanec spolu s Robertom Ficom, Mariánom Kérym a ďalšími ľuďmi zo Smeru dôrazne odsúdil „nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine“, keď hlasoval za vyhlásenie Národnej rady k napadnutiu Ukrajiny.
Žeby stratil pamäť, keď po troch rokoch a troch mesiacoch bez problémov preberá ruskú verziu, že chudáčik Putin bol k totálnej vojne proti Ukrajine prinútený? Vtedy to nevedel? Prečo potom nikdy otvorene nepovedal slovenskej verejnosti, že jeho hlasovanie v roku 2022 bol omyl?
Prečo Smer, keď sa dostal po voľbách v roku 2023 k moci, hlasovaniami svojho premiéra, ale aj šéfa diplomacie v Európskej rade a v Rade ministrov podporoval všetky politiky EÚ, ktoré vychádzali z rovnakého hodnotenia invázie na Ukrajinu?
Pripomeňme, že vo vyhlásení hláv štátov a vlád z Versailles z 10. a 11. marca 2022 sa uvádza: „Rusko vrátilo do Európy vojnu. Rusko nevyprovokovanou a neopodstatnenou vojenskou agresiou proti Ukrajine hrubo porušuje medzinárodné právo a zásady Charty OSN a oslabuje európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu. Spôsobuje neopísateľné utrpenie ukrajinskému obyvateľstvu.“
Vzniká rovnaká otázka: prečo sa predstavitelia Smeru od takéhoto hodnotenia ruskej invázie všetkými predstaviteľmi členských štátov nikdy otvorene nedištancovali? Prečo len tak „zboku“ začali hovoriť, že Rusko malo dôvody na porušenie medzinárodného práva, ako eufemisticky nazývajú surovú agresiu sprevádzanú masakrovaním civilného obyvateľstva a vojnovými zločinmi?
Prečo nikdy nevyjadrili solidaritu so sužovanou Ukrajinou, ale naopak, učili svojich priaznivcov nenávidieť Ukrajincov bojujúcich za zachovanie suverenity a o holú existenciu?
O fatálnom rozsahu nenávisti, ktorú vyvolali, svedčia sociologické výskumy. Žeby šlo o inú rétoriku pred partnermi v Bruseli a inú pred zradikalizovanými priaznivcami Smeru? Čiže o tradičné pokrytectvo spojené so lžou?
Je tu aj tretia možnosť. Po dôverných rozhovoroch medzi štyrmi očami s vojnovým podpaľačom a masovým vrahom Vladimirom Putinom dospel slovenský predseda vlády k záveru, že Putin vojenskou prevahou, za tolerancie amerického prezidenta, donúti Ukrajinu ku kapitulácii a že sa tým pre Slovensko otvorí možnosť byť mostom medzi Východom a Západom a ťažiť z toho. Lebo ponad suverénnu Ukrajinu by Slovensko žiadne mosty s Ruskom, o ktorých premiér rád hovorí, stavať nemohlo.
Z akých iných dôvodov by si šéf premiérových poradcov Erik Kaliňák dovolil povedať, že keby sa dostali Rusi do Užhorodu, mali by sme „konečne spoľahlivého partnera?“
Za európske peniaze slúži Kremľu
Podpredseda najsilnejšej vládnej strany, europoslanec Ľuboš Blaha, po stretnutí so šéfom ruskej civilnej rozviedky Sergejom Naryškinom v Moskve radostne vyhlásil: „Ak sa pozrieme na situáciu na fronte, Západ prehráva a Rusko vyhráva. A Európa stratila všetkých svojich partnerov vrátane Spojených štátov.“
