Autor je filozof
V najbližších dňoch slovenský parlament hlasovaním ukáže, či si váži osobné práva a slobody všetkých svojich občanov a akým smerom sa budú tieto práva a slobody ďalej uberať. Ide o hlasovanie o novele ústavného zákona o tzv. kultúrno-etických otázkach, ktorý nie je v skutočnosti ani kultúrny, ani etický.
Deviateho apríla poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania návrh novely ústavného zákona, ktorý má jasne zdôrazniť, že sa uznávajú iba dve pohlavia: muž a žena. Nič medzi tým. V tomto duchu sa tiež v novele ústavy navrhuje, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa a ktoré by okrem iného automaticky bránili homosexuálnym alebo transexuálnym párom napríklad adoptovať si deti a vychovávať ich. V podobnom duchu sa majú upraviť aj pravidlá školského výchovno-vzdelávacieho systému.
Návrh novely ústavy spolu s tým zamýšľa explicitne vyhlásiť suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. V druhom čítaní je aj opozičné KDH pripravené pripojiť sa k poslancom vládnej koalície a hlasovať za takéto zmeny ústavy, lebo ústami svojho predsedu Milana Majerského: „Tu nie otázka, či budeme hlasovať s vládou, alebo so Smerom. My ideme hlasovať za dobrú vec.“
Tak čo má byť tá „dobrá vec“?
Čo je dobré pre štát, nemusí byť dobré pre občanov
Aj aktívnym podporovateľom týchto zmien ústavy musí byť od začiatku jasné, že znamenajú zásadné obmedzenie ľudských práv nezanedbateľnej skupiny občanov Slovenska. Nemám v úmysle apelovať na ich svedomie a zvlášť im pripomínať ono biblické miluj svojho blížneho ako seba samého, a to ani tým, ktorí sa inak vehementne hlásia k našej dlhej kresťanskej tradícii. Nemá to zmysel, lebo sa vždy nájde nejaké ospravedlnenie, prečo to v danom prípade nejde.
Zmysel však má aspoň upozorniť na zvláštny paradox, že za novelu ústavy sú odhodlaní hlasovať tí istí poslanci, ktorí zároveň v navrhovanej novele chcú zakomponovať právo na samostatnosť a nezávislosť Slovenska od EÚ v tzv. kultúrno-etických otázkach. Teda rovnaké alebo podobné právo, ktoré chcú v novele uprieť svojim vlastným občanom a diktovať im, čo si sami o sebe majú myslieť, ako seba samých vnímať, čo si môžu v súkromí dovoľovať a podobne.
