Autorka je spisovateľka
Môj priateľ z Ameriky, ktorý nemá rád Donalda Trumpa, povedal, že sa to zmenilo a teší sa na každý ďalší deň. Teší sa, s akou novinkou (použil iné slovo) Donald príde tentoraz a čo nové vymyslel, od colnej vojny s väčšinou sveta až po znovuotvorenie Alcatrazu, vyhrážky súkromným univerzitám či jeho prejav v akadémii West Point, kde sa prezident zmienil o hlúposti starších mužov, ktorí si berú manželky ako trofeje.
Aj Američania píšu otvorené listy. Tisícdeväťsto amerických vedcov podpísalo list Trumpovi, kde varovali pred nebezpečenstvom dehonestácie vedeckých disciplín a inštitúcií.
Otvorený list ako civilizovaný spôsob
Výzvy a otvorené listy sa píšu na celom svete. Ozývajú sa zástupcovia médií, nadácií pre slobodu tlače, ochrancovia chudobných, národnostné skupiny, bojovníci za práva zvierat. Všetci. Neviem, kde končia tieto výkriky, a neviem ani, kde končia tie naše.
Budím sa rovnako ako môj americký priateľ – s očakávaním kolapsu ďalšej inštitúcie, s očakávaním absurdných tlačových besied s absurdnými výstupmi, budím sa s predpokladom, že na sieťach zaznamenám rozruch a začnem skúmať, odkiaľ vzišiel a kto koho nominoval, zbavil funkcie, kto kde hulákal a koho prepustili.
Otvorený list je civilizovaný spôsob, ako prejaviť nesúhlas, a naša plne digitalizovaná prítomnosť umožňuje zrealizovať, získať podpisy a odoslať taký text do niekoľkých hodín.
Môže sa zdať, že technológie oslabujú vplyv a vážnosť tejto formy odporu, ale podstata je konštantná. Je to nástroj. Nič iné nemáme. Len námestia s menej a menej ľuďmi a otvorené listy. Vyhlásenia a petície. Bodka.
V januári 1898 napísal Émile Zola list prezidentovi Francúzska Félixovi Faureovi. Nazval ho „Žalujem!“ a dovolával sa v ňom spravodlivosti a zbavenia viny pre dôstojníka armády Alfréda Dreyfusa.
Noviny, v ktorých táto dokonalá obhajoba ľudského života vyšla, nestíhali pouliční predavači predávať, ľudia postávali, posedávali na mieste a hltali každé z vyše štyritisíc slov, ktoré Zolov otvorený list obsahoval.
Veru tak, bol dlhý. Vo finále Zola vypísal mená jednotlivých úradníkov a ich konkrétne previnenia. Otriasol vierou v súdnictvo a systém.
Známy je aj list Martina Luthera Kinga. Napísal ho vo väzenskej cele a tvrdí v ňom, že „nespravodlivosť kdekoľvek je hrozbou pre spravodlivosť všade“. Aj ja občas pochybujem, či má všetko to úsilie, chodenia na námestia, petície, listy a slušný odpor, váhu.
Pred siedmimi rokmi zavraždili dvoch ľudí, námestia boli plné a čo sa zmenilo? Aj ja sa každé ráno zobudím a aj tu sa dejú deň za dňom absurdnejšie veci. V poradí absurdít je potom nejaká odpísaná diplomovka len smeť, veď to bolo dávno a ako povedal sám plagiátor, poslanec Národnej rady: dnes by takúto prácu, samozrejme, neodovzdal.
Aby sme nezabudli aj čítať
Keď už je reč o slovesných útvaroch, pri čítaní eseje o prospešnosti pobytu v lese som pod titulkom článku našla „čítanie 4 minúty“. To ma má odradiť alebo upokojiť?
Čoraz viac médií používa informáciu o tom, aký kus vášho života vám zoberie text. Keby to malo byť povedzme šesť minút, je namieste spozornieť a zvážiť svoje sily.
To upozornenie na dĺžku článku totálne dehonestuje naše kognitívne schopnosti. Ochraňujeme sa aj pred prípadným sklamaním, že štyri minúty za to nestáli, alebo len varujeme, lebo čítať dlhší čas s porozumením je už zložité?
Otvorený list či petícia je výsostne civilizovanou formou protestu. Chvalabohu sme ich nezabudli písať, tak aby sme ich nezabudli aj čítať. Umelá inteligencia nám v okamihu vysvetlí pôvod nášho priezviska, vypočíta príklad, vypíše recept na nedeľný obed aj dohľadá, kedy sused nabúral auto.
Vieme, že toho dokáže veľa a dokáže aj sformulovať myšlienky a urobiť z nich relevantný text. Ale čítať či prinajmenšom rozmýšľať už musíme sami, mať odvahu, svedomie a česť musíme mať tiež len my, rovnako ako pochopenie, že mlčaním by sme stav krajiny priviedli na okraj katastrofy.
Zola bol krátko po tom, ako noviny zverejnili jeho otvorený list, odsúdený za ohováranie. Dostal rok väzenia, vyhol sa mu útekom do Anglicka.
Neviem, koľko výziev a otvorených listov nás ešte čaká, koľko kultivovaných slov a spôsobných skratiek. Slušný odpor má zmysel, aj keď nie je na škodu pripomenúť si hrdinu z knihy Piliere Zeme.
Ústami svojho autora Kena Folletta hovorí: „Keď premýšľate, pamätajte si, prosím, toto – nadmerná pýcha je známy hriech, ale človek môže rovnako ľahko zmariť božiu vôľu nadmernou pokorou.“
