Keď chce Slovák hovoriť o vzácnom okamihu, povie, že sa niečo deje raz za uhorský rok. O stupienok zriedkavejší je 29. február, keďže prichádza len v roku deliteľnom štvorkou. Ešte vzácnejšie je, keď rok deliteľný štvorkou priestupný nie je, lebo to znamená, že má na konci dve nuly, čo je raz za sto rokov.
Pod vrcholom výnimočnosti sme, keď rok s dvoma nulami na konci predsa len priestupný je, lebo to znamená, že je deliteľný 400. Zažili sme to v roku 2000 a na ďalší taký deň treba čakať do 29. februára 2400. (Nastavte si pripomienku.)
No a potom sú dni, ktoré nastanú raz, povedzme ako veľký tresk alebo keď je užitočný Matúš Šutaj Eštok. Od veľkého tresku sme vraj vzdialení 13,7 miliardy rokov a pozorujeme to cez žiarenie kozmického mikrovlnného pozadia (nepýtajte sa), ale to druhé sme mohli v pondelok 26. mája 2025 vidieť v priamom prenose.
Pravda, nebol užitočný úmyselne, ušlo mu. A to verejne, keď na tlačovke vystríhal, že opozícia chce škodiť Slovensku prostredníctvom svojich bruselských bábok. Tie sa pod kepienkom misie poslancov Európskeho parlamentu prišli zákerne pýtať, prečo si klienti Smeru z európskych peňazí stavajú fiktívne penzióny.
Povážte, priam koncentrát protislovenskosti!
