
Udrel február a už je tu aj prezident Peter Pellegrini so svojím prvým prejavom o stave únie. Až na to, že február udrel už pred vyše štvrťrokom. Skôr by však prezident bol musel predniesť svoj prejav pred prázdnou sálou, pretože Národná rada štrajkuje bezprecedentným spôsobom: reálne sa zišla len druhýkrát v tomto kalendárnom roku a tretí raz to bude až na jeseň.
Pravda, len z prezidentovho prejavu by ste to nezistili. Naopak, mohli by ste nadobudnúť dojem, že v tomto štáte sa aj pracuje a len – žmurk – nie všetko sa darí.
Tri potlesky
Už dlhší čas sa vedú úvahy, či sa Peter Pellegrini odtrhne od starej partie. Budú sa viesť aj ďalej.
Prejav nepriniesol žiadne prekvapenie: prezident zopakoval, že nebude ani oporou vlády, ani „hniezdom“ opozície. Iste, je to vždy lepšie, ako keby ostal stáť na pôvodnom mieste člena koalície, a touto optikou sa dá aj pripustiť, že koalícia sa nemusela pri niektorých jeho slovách cítiť celkom príjemne.
Kvitovať treba, že prezident kritizuje politickú situáciu ako zdroj neistoty až zúfalstva ľudí, ktoré politika nerieši. Toto sú parametre, ktorým sa predseda vlády Robert Fico nevenuje vôbec, nielen odkedy ho zaujíma predovšetkým atentát na jeho osobu.
Najzaujímavejšie je, kde sa Pellegrini zráža a kde súladí s Hlasom, ktorého ostal čestným (či nečestným) predsedom. Tiež je dôležité, čo taktne vynechal. Čo sa prezidentovi podarilo a čo nie, možno vidieť aj podľa potleskov, ktoré utŕžil dohromady tri.
Asi najväčšie zmätky pre členov Hlasu vyvoláva apelovaním na svoje veto covidových amnestií. Prezident opakuje, že amnestovanie ľudí, ktorí porušovali protipandemické opatrenia, pokladá za nebezpečný precedens. Tu Hlas kolíše medzi nepodporou prelomenia veta a čakaním na správu splnomocnenca vlády pre pavedecké hodnotenie pandémie. Pre prípad, že sa doktor Kotlár opäť vyzbrojí mikroskopom, podal Pellegrini pomocnú ruku a jednoznačne sa proti nemu vymedzil zmienkou o vedeckom poznaní. (Potlesk opozície.)