Politické zločiny, ktoré štvrtá (dobre, technicky vzaté piata) vláda Smeru pácha na súčasnosti, a teda aj budúcnosti Slovenskej republiky, sú o to závažnejšie, že prinajmenšom jej čelný predstaviteľ si to uvedomuje. To sa najčastejšie odzrkadľuje v tom, čo robí, ale niekedy v tom, čo nerobí.
Pri poslednej komunikačnej ofenzíve totiž okrem provokácií na tému vedenia jednej strany a obmedzenia reprezentatívnosti parlamentu vytiahol aj tému reformy samospráv. Vraj „sú pripravení“ zoškrtať počet samosprávnych celkov z 2700 na 500. No neurobia to, lebo na to nebude politická vôľa. Vybavené.

Je príznačné, že keď predseda vlády spomenie niečo objektívne osožné pre Slovenskú republiku, tak to myslí len a výhradne ako komunikačný šum, vyhrážku a provokáciu. Môžeme mu veriť, že s katastrofálnym systémom miestnej samosprávy neurobí nič, lenže nie preto, že by nemohol – ale preto, že sa mu nechce.