Aj keby občania Slovenska a Maďarska nič netušili o kandidátoch prezidentských volieb v Poľsku, vedeli by ich vyhodnotiť podľa toho, komu držali palce Viktor Orbán a Robert Fico. „Veľká výhra pre Poľsko a veľká výhra pre spoluprácu vo Visegráde,“ komentoval Orbán víťazstvo Karola Nawrockého, kandidáta opozičného PiS.
Niekto by sa mohol okamžite obuť do Orbánovho nadšeného statusu, že volať veľkým víťazstvom ani nie celý dvojpercentný rozdiel je skôr demagógia, ale pravda je, že poľská opozícia s Nawrockým v paláci bude schopná existenciálne strpčovať život vlády Donalda Tuska.
Viacerí komentátori nazvali Nawrockého víťazstvo nad Rafalom Trzaskowským referendom o Tuskovi a jeho Občianskej koalícii. O tom, nakoľko Poliaci chcú, aby mal Tusk skutočnú moc na zásadné reformy, ako napríklad očistu súdnictva.
Nawrocki počas kampane opakoval, že chce byť protiváhou, nie korektorom alebo dozorom nad demokratickou mocou. Práve nimi by prezident v skutočnosti mal byť – ale bude skôr Tuskovou brzdou. V poľskom systéme potrebuje parlament na prepísanie prezidentovho veta trojpätinovú väčšinu, ktorú Tuskova vládna koalícia nemá.
