Niektorí ľudia si v pokročilom veku udržujú bystrú myseľ každodennou konzumáciou rýchlej batérie počtárskych, logických a jazykových úloh, iní sa spoliehajú na preparáty z dielní farmaceutov, galejníci politična sa snažia nielen pochopiť, ale aj tlmočiť aktuálne perfídnosti vládnej koalície.
Poslanci môžu zo zákona vypustiť iba niektoré štátne sviatky, hovorí právnik Čítajte V tomto prípade ústavné zmeny, ktoré chce Robert Fico presadiť hlasmi koalície ochotných a natvrdnutých. Vlastne ide len o jednu zmenu hovoriacu o zvrchovanosti Slovenska „predovšetkým vo veciach národnej identity“, ktorú potom definuje ako „najmä“ sústavu základných „kultúrno-etických otázok“.
Zdá sa to až banálne, veď medzinárodné právo nemôže mať prednosť pred vôľou a mocou ľudu ako domáceho suveréna! V skutočnosti je to naopak, existuje asi dvadsať dôvodov, prečo to tak byť musí. Preto snaha ústavne poprieť tento princíp nechráni republiku, ale jej vládu.
To sú celkom iné veci.
Medzinárodné právo stojí na dobrej vôli vyjadrenej zásadou „pacta sunt servanda“, teda, že zmluvy sa skrátka dodržiavajú. To vyplýva z praktickej absencie donucovacieho aparátu v podobe organizovaného násilia, ako ho používajú štáty dovnútra.
Vulgárnejšie povedané, je systémovo nemožné štátom fyzicky zabrániť v debilnom správaní. Len sa k nim potom bude pristupovať ako k debilným štátom, však, Vladimir Vladimirovič?
Ilustrujme si to čerstvou Ficovou úvahou o zrušení jedného štátneho a jedného cirkevného dňa pracovného pokoja, ku ktorej sa hneď ozvali hlasy, že tie cirkevné sú chránené zmluvou s Vatikánom. Zaujímavé.
Čo by sa asi tak stalo, keby Slovensko zabilo dve muchy jednou ranou a jednostranne zrušilo deň pracovného pokoja 1. januára, ktorý je zároveň štátnym (deň vzniku republiky) aj cirkevným sviatkom (Deň obrezania Pána), chráneným zmluvou s Vatikánom? Koľko divízií vyšle Vatikán na Bratislavu, aby si vynútil poslušnosť?
A povedzme, že by sme ten cirkevný sviatok zrušili až po schválení tejto novely ústavy? Myslíte, že Vatikán by akceptoval prednosť našej zvrchovanosti vo veci národnej identity zakotvenej v prvom článku ústavy, ktorý Slovensku zakazuje viazať sa na akúkoľvek ideológiu či náboženstvo?
Asi nie. Asi by povedal niečo v zmysle „to ste si mali rozmyslieť skôr, než ste to podpísali“. A veru aj ťažko namietať.
Keď raz niečo podpíšeme, platí to v tomto znení. Inak by predsa medzinárodné zmluvy obsahovali doložku v zmysle „ak vnútorný poriadok zmluvnej strany neupravuje inak“. Lenže keby si ich mohol každý doma prepisovať, boli by zbytočné.
Pretože tak ako si teraz slovenský ústavodarca nárokuje na zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach, môže si nabudúce nárokovať zvrchovanosť vo veci spravodlivosti a ignorovať rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. A tak ďalej a tak podobne.
„A kde je potom suverenita?!“ môže sa pýtať všetečník. Nuž, v možnosti jednostranne od zmluvy odstúpiť a zároveň s povinnosťami sa vyviazať aj z práv. Slovensko má všetky možnosti vyviazať sa z domnelej kazajky Európskej únie či Rady Európy, ale nemôže si vyberať, čo mu vyhovuje a čo nie.
Preto takto definovaná zvrchovanosť nemá vo vzťahu k cudzokrajným aktérom žiadnu relevanciu. Ak Slovensko nebude plniť zmluvy, budú vymáhať sankcie bez ohľadu na to, čo sme si načarbali do ústavy.
Dovnútra to už je inak. Ak dnes predstavitelia slovenských výkonných orgánov konajú v rozpore s medzinárodnými zmluvami, možno ich doma hnať k zodpovednosti, či už majetkovej, alebo trestnej. Nový ústavný článok im však poskytne imunitu – veď len ústavu uvádzali do života.
A teraz kvízová otázka pre členov a najmä lídrov KDH: čo myslíte, až na to náhodou príde, kto bude s väčšou pravdepodobnosťou konzumovať túto imunitu? Premiér za KDH alebo Smer?
Vopred gratulujeme.
