Dohoda strán vládnej koalície o tom, že 17. november dočasne nebude dňom pracovného pokoja, je majstrovsky zahraný ťah. Spája sa v ňom mnohé z toho, ako Robert Fico už roky využíva svoj inštinkt v politike, nastoľuje témy a vďaka tomu rozdeľuje spoločnosť, uspokojuje rôzne skupiny voličov a – vládne.
Je to najmä vztýčený prostredník do tváre aktívnych občanov. Zlomyseľnosť, ktorá prinajmenšom na krátky čas znechutila deň každému, kto považuje slobodu za jednu zo svojich kľúčových hodnôt.
Je to aj žmurknutie na tých voličov, ktorí si Nežnú revolúciu na rozdiel od Roberta Fica síce všimli, ale pre ktorých je spomienka na ňu najmä pripomenutím, že oni nie sú víťazmi zmeny, ktorá sa 17. novembra 1989 začala.
Je to určite ďalší krok k tomu, aby November prestal byť symbolom a v očiach širokých vrstiev tak akýkoľvek jeho význam a odkaz ďalej erodoval.
