Svet je čoraz ťažšie predvídateľný, ale keď do prezidentského paláca dorazili petičné hárky so žiadosťou o vypísanie referenda o protiruských sankciách, bolo jasné, že rozhodnutie Petra Pellegriniho bude kontroverzné. A to dokonca ešte predtým, ako sa sám rozhodol, čo vlastne urobí.
Prezident totiž prinajmenšom z vlastného pohľadu nemal „dobrú“, teda politicky vďačnú a ústavne konformnú možnosť. Teda, jedna by aj bola, ale sám si ju zakázal: obrátiť sa na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie prípustnosti referendovej otázky.
Ak si je totiž istý, že také referendum sa nesmie konať, lebo otázka je nejasná a pochybuje o vykonateľnosti výsledku, bolo by najlepšie obrátiť sa na Ústavný súd. Odstránil by priestor na legitímne výčitky o svojvôli a zároveň by sme získali nález, ktorý by do budúcnosti presnejšie vymedzil referendové mantinely.
Lenže o túto možnosť sa pripravil, keď ju absurdne vyčítal Zuzane Čaputovej, takže zostala improvizácia.
Prezidentovo rozhodnutie zarezať referendum takpovediac z vlastnej vôle možno aj oceniť ako prejav politickej odvahy, čo u Pellegriniho nepozorujeme vždy. Sám musí vedieť, že si zaň odnesie množstvo ostrej kritiky, ktorá navyše ani nemusí byť úplne márna.
