Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Petícia Slovensko si musí ctiť medzinárodné právo je v našej verejnej debate prvým vážnejším kolektívnym upozornením a odsúdením bezohľadnosti vojenského postupu Izraela voči civilistom v Gaze.
Argumentačne sa v rovine ideálov opiera o medzinárodné právo ako hodnotu samu osebe a v objektívnej rovine o existenciu zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zo strany Medzinárodného trestného súdu. Vychádza pritom z predpokladu, že je to inštitúcia s autoritou, ktorá garantuje objektivitu svojich rozhodnutí.
Petíciu podpísali mnohí presvedčení podporovatelia Izraela. Patrím medzi nich.
Ozvali sa proti nej aj silné kritické hlasy – od mienkotvorných osobností Grigorija Mesežnikova, Andreja Bána a Jozefa Bátoru, ktorých si vážim a s ktorými aj máme spoločné proizraelské postoje.
Prečo podporujem Izrael
Najskôr pár osobných poznámok. Svoju podporu Izraela vnímam v prvom rade ako prejav absolútneho súhlasu s postupom medzinárodného spoločenstva po druhej svetovej vojne, ktoré umožnilo vznik štátu Izrael, a zároveň ako prejav morálneho záväzku, lebo aj my na Slovensku máme veľký podiel viny za antisemitizmus, pogromy a holokaust Židov. Svoju podporu opieram o obdiv k schopnostiam izraelskej spoločnosti vybudovať silný štát v stave permanentného vojenského konfliktu a ohrozenia v zovretí nepriateľských štátov, ktoré neuznávajú jeho hranice a právo na existenciu.
Som pritom hrdý, že Československo, krajina, v ktorej som sa narodil, patrilo pri vzniku Izraela k jeho kľúčovým spojencom. A odsudzujem, že v roku 1967 sme sa pod tlakom Sovietskeho zväzu od Izraela odvrátili.
Toto všetko však neznamená – a v tom sa s Mesežnikovom, Bánom a Bátorom nateraz líšime –, že podpora Izraela v jeho spravodlivej a obrannej vojne nemá mať hranice.
