Autorka je spisovateľka
Pred pár rokmi rozvírila smrdiace vody slovenské správa, že by sme počas sviatkov mali aspoň teplé rožky niekde predávať alebo tých sviatkov mali mať nebodaj menej, lebo teplé rožky sú teplé rožky!
A kedysi sa aj bývalý pán premiér líškali murárom, že práve takých ako oni národ potrebuje, a nie gymnazistov, ktorí majú obe ruky ľavé a hlboko do onej pichnuté, a vedia sa naučiť len zopár, tuším dva (!) názvy z dejepisu. A tak Prvý máj ako štátny sviatok si asi necháme!
Aj koniec vojny je dôvod na oslavy a pripomenutie, že bolo aj inak, len to príliš netreba miešať a pripomínať holokaust, veľmi ošemetná téma tu u nás doma!
SNP treba patrične osláviť a pripomenúť si, že hoci sme si cez vojnu podávali paprče s Hitlerom, neboli sme až také špiny...
A na Vianoce sa narodil Ježiško, trpel za vlády Pontia Piláta, bol ukrižovaný, zostúpil k zosnulým a na Veľkú noc vstal z mŕtvych. A my ako osy sadneme na med televíznym dramaturgom a stýkrát si so zarosenými očami pozrieme trebárs Tri oriešky pre Popolušku či Anjelpána, hoci dobro nad zlom v tejto krajine dávno nevíťazí.
A tak si ti jasáme! A modlíme sa...
Ešte nám vo vzduchu visia oslavy vierozvestcov Cyrila a Metoda a priamy televízny prenos z osláv na Devíne, oproti ktorému boli priame prenosy zo spartakiády, hudobno-zábavná relácia Spieva celá rodina či priamy prenos zo zjazdu KSČ alebo Ein Kessel Buntes úplné „Kunststücke“!
Sviatok Sedembolestnej panny Márie, patrónky Slovákov, si my katolíci veru nedáme a Veľký piatok, na ten nesiahneme evanjelikom, no a sviečky na dušičky zapaľujeme radi všetci a na Nový rok neslávime len Nový rok, ale aj vznik Slovenskej republiky.
A tak si tu na Slovensku oslavujeme a oslavujeme, jasáme, raz slávime prácu, inokedy panenku Máriu sedembolestnú aj skákavú, ale vtedy ideme aspoň do kostola, potom Veľký piatok, vtedy ideme do kostola tiež, na dušičky vláčime na hroby chryzantémy a ideme sa pozabíjať na cestách, aby sme ich všetky obišli.
Na Sviatok práce vbehneme všetci do lesa – čo s voľnom, keď už je, a ôsmeho mája tiež.
Oslavovali sme, kým bolo čo a za čo a večer telka – na farme sa bezostyšne vyvaľujú ako prasce vulgárni primitívi a dnes má tuším talent aj ten, čo vygrgá Pieseň práce. Trápne seriály, vypliešťame oči na nemeckých milionárov a drhneme sa echt slovenským jedlom.
