Keď parlamentná menšina v počte 51 kusov schváli niečo také politicky dôležité ako štvrtkové uznesenie o odmietnutí protiruských sankcií, logicky by ste čakali, že po prekvapivom úspechu to v pléne zahučí, niekto azda aj zvýskne, prípadne zatlieska. Ale nie, zavládlo ticho a prítomní sa tvárili, že oni nič.

To preto, že to v skutočnosti nikto schváliť nechcel alebo s tým aspoň nerátal. Veď ako by už hocičo mohlo prejsť 51 hlasmi? Lenže na prijatie uznesenia (a teda, mimochodom, aj na vyjadrenie dôvery vláde) môže teoreticky stačiť aj 39 poslancov a teraz sa teória preniesla do praxe. A tak prítomní len pozerali, čo to vlastne bude znamenať.
Keby tomu predsedal Pavol Hrušovský, mohol by im ako onehdy povedať, že „keby tu neboli dámy, povedal by som vám, čo sme práve schválili“. To by bolo užitočné, lebo takto úplne nevieme. Technicky je to zdrap papiera, politicky ďalší dôležitý krok k rozvoľňovaniu vzťahov s EÚ a v bezprostrednej praxi zvrásni pleť Robertovi Ficovi.