Prezidentov týždeň podľa Petra Tkačenka
Peter Pellegrini po správe o stave republiky pokračoval ďalšími silnými krokmi. Nech už si o ňom myslíme čokoľvek, jeho rozhodnutie nevyhlásiť referendum o odmietnutí protiruských sankcií sa stane precedensom a predmetom štúdia ústavných právnikov.
V prízemnejšom rozmere politickej každodennosti bolo zároveň ďalším krokom k budovaniu paláca ako samostatného mocenského centra. Zatiaľ sú jeho prejavy skromné a najmä rečnícke, ale už sú viditeľné.
Osobitne to platí pre zahraničnú politiku, kde opäť podrobil vládu kritike a v podstate už sa to dá brať ako varovanie, že unáša republiku na nechcené miesta. Ak nič iné, toto znepokojenie a volanie o pomoc môžeme brať ako potvrdenie, že situácia je naozaj vážna.
November podľa Beaty Balogovej
Robert Fico nevie, čo si má počať so 17. novembrom. Tento sviatok nevie využiť, nevie oslavovať pád komunizmu spôsobom, ako ho oslavujú ľudia, ktorí vtedy stáli na námestiach. Nevie oceniť pád totality, ako ju vedia oceniť tí, ktorí v nej nemali budúcnosť.
Vláda sa tvári, že zrušenie Dňa boja za slobodu a demokraciu je len bezvýznamný administratívny krok, ktorý ušetrí peniaze. Nie je.
Je to súčasť Ficovej snahy meniť charakter Slovenska. Posúvať krajinu bližšie k Rusku, kde môže oslavovať spoločne s Vladimirom Putinom útoky na susedov, vraždy kritikov režimu, bezmedznú korupciu a historické klamstvá.
Fico nemôže zo seba robiť revolucionára, ako to urobil Viktor Orbán, ktorý sa pridal k disidentom a bojovníkom proti komunizmu v čase, keď sa búriť proti režimu Jánosa Kádára už nebolo také nebezpečné. Dnes jeho propagandistická mašinéria tvorí rockové opery, v ktorých Orbán poráža komunistov ako osamelý hrdina.
