Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Predseda vlády Robert Fico sa dal počuť, že Slovensko môže mať menej štátnych úradníkov, znížiť sa dá aj počet samosprávnych krajov na tri a prekvapil aj tézou, že by sa na úrovni obcí mohol radikálne znížiť počet miestnych územných samospráv.
Nepochybne, v krajinách, kde sa diala skutočná konsolidácia verejných financií, by sa ohľadom znižovania počtu štátnych úradníkov nevypúšťali len pokusné balóniky ako tento Ficov. Udialo by sa to ako nevyhnutná súčasť škrtov na strane výdavkov štátu. Sme však na Slovensku a vládne tu Fico. Už dlho. A opäť. A tak asi vieme, ako to dopadne.
Ich problém
K téme znižovania počtu krajov zo stále platnej mečiarovskej osmičky na komunistickú trojku známu z éry národných výborov, ktoré však samosprávou nikdy neboli, treba podotknúť, že to nie je nič nové. Premiér Fico nás týmto nápadom obšťastňoval už v máji 2013, keď sa tejto téme venoval na sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Vieme, ako to dopadlo.
A keďže je máj a ZMOS má v tomto čase už tradične svoj snem, premiér sa tentoraz rozhodol venovať našim samosprávam opäť a vyslal smerom k nim, ale aj k širokej verejnosti, myšlienku znižovania počtu obcí. Také niečo dotyčné združenie odjakživa vníma ako hrozbu, ktorú treba za každú cenu odvrátiť.
ZMOS, ktorý združuje väčšinu našich obcí a miest, podobne ako Únia miest Slovenska, ktorá združuje väčšinu našich najväčších miest, však opakovane upozorňujú na to, že treba systémovo riešiť ich financovanie, a žiadajú od centrálnej vlády viac peňazí do svojich rozpočtov. Peňazí však niet, Fico nikdy nebol, nie je a nebude reformátorom, a tak asi vieme, ako to dopadne. Fico povie, že peňazí niet, nech sa samosprávy zreformujú samy, a ak nie, je to ich problém, ideme ďalej.
Dve dekády stagnácie decentralizačných reforiem
Na Slovensku máme vyše 2900 obcí, miest a mestských častí, pričom dve tretiny obcí na Slovensku majú menej ako tisíc obyvateľov, priemerná obec dosahuje populáciu necelých 1900 obyvateľov. Takáto rozdrobenosť je v európskom priestore pomerne unikátna, okrem Slovenska je podobná, respektíve horšia situácia v súčasnosti už len v Česku a vo Francúzsku, vo väčšine členských krajín EÚ totiž prebehli v rámci územnej samosprávy konsolidačné reformy a rôzne formy municipalizácie.
Reforma verejnej správy sa na Slovensku udiala počas Dzurindových vlád, následné dve dekády zažívame v rámci decentralizácie stagnáciu. Prenos kompetencií a fiškálna decentralizácia sú dodnes viac-menej v stave, v akom boli zrealizované pod taktovkou Viktora Nižňanského pred dvadsiatimi rokmi. Pritom takto to nemalo byť, reforma sa mala priebežne vyhodnocovať a upravovať.
