Viacerí kamaráti mi oznámili, že už prestali čítať noviny. Je pravda, že súčasná bezútešná politika by otrávila už aj svätého a ak sa stane niečo zábavné, prikvitne to k obyvateľstvu tak či tak. Ako to nakoniec „vždy dobre dopadne“, predsa možno nájsť aj v knihách o histórii a súčasnosť treba prežiť za pomoci srandičiek.
Máme totiž aj iné naliehavé problémy. Napríklad prečo nie je slovo sranda už dávno v spisovnej sfére nášho jazyka? Isteže s príznakom „hovorový“, ale veď rešpektujme konečne výsledok volieb a uznajme, že aj slušne vychovaní ľudia hocikedy spontánne použijú slovíčko ako prvé z celého radu synoným. (Mimochodom, ak je „kanada“ výraz hovorový a expresívny, tak tu môžeme zabaliť akúkoľvek srandu.)
A teda: kde je problém so srandou? V etymológii.
Slovíčko vzniknuvšie v 20. storočí spáchalo hneď niekoľko zločinov v súbehu. Nielenže pricestovalo z češtiny, ale je aj odvodeninou od českého slovesa „sráti“, ktoré je hrozne nechutné, a preto ho nemáme, lebo my také veci nerobíme.
