Vladimir Putin (vľavo) s premiérom Šavkatom Mirzijojevom. (zdroj: TASR/AP)Robert Fico sa dopracoval k veľkému objavu: diktatúry a autokracie sa riadia ľahšie než demokracie. Čo by za toto poznanie dali európski premiéri, ktorí potia krv so zostavovaním koalícií a potom ich po štyroch rokoch voliči len tak vymenia.
Samozrejme, Fico nič nevynašiel, aj keď jeho vyhlásenie po návrate z návštevy Uzbekistanu znelo veľmi podobne: „Toto je jednoducho krajina, ktorá je postavená na silnom, múdrom a vzdelanom prezidentovi. Ja hovorím o demokraticky slobodných parlamentných voľbách na Slovensku a o zmene systému v tom, že treba znížiť počet politických strán.“
Uzbekistan má síce niektoré vonkajšie znaky demokratických systémov, ale prezident Šavkat Mirzijojev kontroluje všetky zložky moci. Škrtí opozíciu, kontroluje médiá a blokuje internetové stránky. Síce sľúbil demokratickejší volebný systém, ale do tejto reformy vpašoval pre seba možnosť ostať pri moci do roku 2040.
Jeho predchodca Islam Karimov bol takým notorickým autokratom, že aj pozitívne zmeny presadené Mirzijojevom hlboko podliezajú demokratickú latku, čiže skôr modernizuje autokraciu.
Neznesiteľná ľahkosť autokracie
S podobnými emóciami sa vracal Fico aj z Číny a Vietnamu. Jeho nadšenie pre tieto režimy nikoho nemôže prekvapiť: jedna dominantná strana s jedným silným lídrom, žiadne babranie sa s ľudskými právami, štátna kultúra, žiadne protesty, a ak áno, tak prídu tresty. Zlaté záchodové misy, opulentné rezidencie, žiadni novinári s otravnými otázkami na tlačovke.
