Vážený pán poslanec / Vážená pani poslankyňa,
Národná rada SR sa čoskoro postaví pred jedno z najzávažnejších rozhodnutí v ére samostatnej republiky. Predložený návrh na zmenu Ústavy SR nie je len ďalšou legislatívnou iniciatívou – je to pokus zmeniť charakter nášho štátu.
Vláda SR predkladá návrh na zmenu ústavy, ktorý v prípade prijatia obmedzí „ústavné zakotvenie prednosti medzinárodného práva a práva EÚ pred zákonmi Slovenskej republiky“ a zásadne oslabí ochranu ľudských práv na Slovensku. Návrh ohrozuje všetkých ľudí na Slovensku, najväčšmi však tých najzraniteľnejších – deti, ženy, chudobných, ľudí vystavených diskriminácii alebo nerovnosti na základe veku či rodovej identity.
V prípade prijatia návrhu by sa Slovensko zásadným spôsobom vzdialilo kľúčovým zásadám dodržiavania demokratických princípov a vlastných záväzkov. Nie je vylúčené, že mu bude hroziť žaloba na Súdnom dvore EÚ a vysoké sankcie. Nie sú to frázy.
Už dnes sa v našej krajine rovnosť, dôstojnosť a ochrana ľudských práv presadzujú veľmi ťažko. Každé úsilie napĺňať ľudské práva je torpédované mnohými politickými predstaviteľkami a predstaviteľmi, ktorí namiesto toho, aby si plnili svoje povinnosti, venujú úsilie ich deštrukcii. Presadenie návrhu na zmenu ústavy by bolo jasným politickým odkazom pre všetkých obyvateľov a obyvateľky Slovenska: „Rovnosť, dôstojnosť a ochrana ľudských práv sú len prázdnymi slovami. My ich chrániť nebudeme.“
Práve štátna moc je historicky najväčším porušovateľom ľudských práv. Preto bol vytvorený medzinárodný systém ochrany našich práv prostredníctvom ľudskoprávnych dohovorov a na ne naviazaných ochranných systémov. Aby ľudia v čase, keď ich vlastné štáty nebudú chrániť, ale naopak, budú im ubližovať, mali možnosť oprieť sa o medzinárodnú pomoc. Medzinárodné dohovory chránili zraniteľných ľudí aj vtedy, keď vnútroštátne systémy poskytovali len nízky štandard ochrany ich práv. Tento systém ochrany chce poslať vládna koalícia s vopred deklarovanou podporou KDH a KÚ na vedľajšiu koľaj. Toto nie je obrana identity či suverenity, toto je vedomý a zákerný akt, ktorý smeruje k odstrihnutiu Slovenska od systému a štruktúr medzinárodnej ochrany ľudských práv.
Ide aj o útok na samotnú Ústavu Slovenskej republiky. Zakotvenie základných práv a slobôd v nej bolo dôležitým momentom ukotvenia demokratickej štátnosti Slovenska po roku 1989 aj od roku 1993 v spoločenstvách, ktoré vyrástli na základoch rovnosti a humanity. Akékoľvek návrhy, ktoré na toto ukotvenie útočia, je nutné brať ako mimoriadne nebezpečné.
Návrh zmeny ústavy nadväzuje na rôzne snahy zredukovať ochranu práv zraniteľných ľudí prostredníctvom označenia, že ide o „kultúrno-etické otázky“. Právo nebyť vystavený diskriminácii, právo na vzdelanie a vedecký pokrok, na zdravie či na rešpektovanie súkromného a rodinného života patria všetkým a zodpovednosti za ich ochranu a napĺňanie sa nemožno jednoducho zbaviť frázou o „kultúrno-etických otázkach“.
Návrh napríklad umožní prostredníctvom „rodičovského súhlasu“ akejkoľvek domácej politickej väčšine odkláňať výučbu na školách od zásady nediskriminácie. Deti a mladí ľudia budú vystavení vážnym rizikám vyplývajúcim z toho, že namiesto informácií v súlade s aktuálnym vedeckým poznaním budú môcť byť vystavení doslova cenzurovanému, ideologickému obsahu výučby.
Hoci to dnes nevieme s istotou, návrh nakoniec môže obsahovať aj široko formulované právo na výhradu vo svedomí, čo je taktiež mimoriadne znepokojivé. V praxi to môže znamenať, že lekárky, farmaceuti či učiteľky, ale aj ľudia z pomáhajúcich profesií, sociálni pracovníci a pracovníčky, by mohli odmietať plniť svoje profesijné povinnosti na základe subjektívneho presvedčenia, bez ohľadu na práva a potreby toho, komu majú slúžiť, a to aj v štátom zriaďovaných inštitúciách. Tento prvok návrhu by najviac zasiahol ženy a dievčatá, ktoré môžu stratiť právo možnosti voľby. K ďalším výrazne zasiahnutým skupinám by patrili deti, ktoré čelia násiliu, deti z málo podnetných uzavretých prostredí, ale aj pacienti v bezprostrednom ohrození života.
Návrh manipulatívne zužuje definíciu toho, čo je rodina, a zároveň sa pokúša presadiť ústavnú definíciu, kto je plnohodnotným človekom. Transrodoví a intersex ľudia, ktorí už dnes čelia porušovaniu ľudských práv, majú byť vymazaní z jazyka štátnej správy, zákonov a vyhlášok. Všetci poslanci a poslankyne, ktorí uvažujú o podpore návrhu, by si mali byť vedomí toho, že oprávnenie na takéto zásahy nemajú.
Preto vyzývame všetky poslankyne a poslancov: Zastavte tento návrh, nehlasujte zaň! Vaše rozhodnutie zmení životy mnohých ľudí k horšiemu – posunie ich do sféry strachu, skrývania vlastnej identity, riešenia životných situácií na hrane legálnosti. Nepomôže (a to doslova) nikomu. Zmení aj postavenie Slovenska vo svete.
Nikto, kto si váži svoj poslanecký sľub, nemôže hlasovať za návrh, ktorý tvrdo zasiahne zraniteľných ľudí a zakotví vylúčenie, kontrolu a ideologickú nadvládu do základného dokumentu nášho štátu – do ústavy.
Zatiaľ nie je neskoro urobiť správnu vec. Nie ste ľudia bez mena. Svojím hlasom tvoríte záznam v histórii nášho štátu a svojím rozhodnutím sa stávate spoluzodpovednými za to, v akom zriadení budeme ďalej žiť.
S úctou,
Rado Sloboda, Amnesty International Slovensko
Adriana Mesochoritisová, Možnosť voľby
Zuzana Havírová, Rómske advokačné a výskumné stredisko
Monika Kapráliková, InTYMYta
Milan Zvada, Záhrada – Centrum nezávislej kultúry a Inokraj
Róbert Furiel, Saplinq, o. z.
Zuzana S. Szabóová, Komunitná nadácia Zdravé mesto
Ida Želinská, kolektív neon
Vlado Rafael, eduRoma
Slavo Sochor, Literárna bašta
Jana M. Hanzelová, Diera do sveta
