Autor je filozof
V dnešných „tekutých“ časoch, ako charakterizoval súčasnú epochu Zygmunt Bauman pre jej extrémnu nestálosť, neurčitosť a neistotu, aj v súvislosti s demokraciou vyvstávajú naliehavé a zároveň znepokojivé otázky typu: Je toto ešte demokracia alebo to už nie je, respektíve prestáva byť demokracia?
Asi každý má na to inú odpoveď. Vláda ľudu, väčšiny, zákonov, kontrola moci prostredníctvom jej deľby na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, právny štát, nezávislé súdy, dodržiavanie ľudských a občianskych práv a slobôd, rešpektovanie pluralizmu... To všetko konštituuje obsah demokracie, a predsa to nie je všetko. Sú to „iba“ predpoklady.
Aby sa demokracia stala živou realitou, musí mať zodpovedajúci tvar, formu a tiež musí dostať, presnejšie neustále dostávať impulzy, energiu a zmysel od jej tvorcov a budovateľov, teda od ľudí.
Forma je dôležitá
Formu reprezentujú isté písané aj nepísané pravidlá a procedúry, ktoré pomáhajú správnemu a predvídateľnému fungovaniu demokracie, čím tiež prispievajú k jej dôveryhodnosti. Toto fungovanie sa začína strácať alebo úplne chýba, ak sa demokratické pravidlá a procedúry nedodržujú, respektíve sa používajú účelovo, svojvoľne. Na ilustráciu pripomeniem nedávny prípad, keď prezident Peter Pellegrini napriek verejnému prísľubu otvoriť o všetkých významných politických otázkach širokú spoločenskú diskusiu ešte pred začiatkom summitu Bukureštskej deviatky v Litve ohlásil v mene Slovenskej republiky postupné navyšovanie nákladov na zbrojenie na päť percent HDP.
