Autorka je režisérka
Som z generácie, ktorá vyrastala s kľúčom okolo krku, ktorá sa prebúdzala do prázdneho bytu, pretože rodičia odchádzali do práce ešte za tmy. Niekedy, keď ma morila predstava koncoročnej písomky, som sa budila o piatej. V kuchyni sa svietilo, otec počúval tranzistor, raňajkoval vajíčka a turka. Poznal iba tie kamarátky, ktoré nám zazvonili pri dverách, iba tie bolesti, ktoré sa prejavovali zvýšenou teplotou alebo krvácaním.
Rodičovstvo, aké zažívame my, je celkom iné. Naše násťročné deti nosia celý svoj svet v zaheslovanom mobile. Komunikujú cez sociálne siete, preposielajú si fotky z výletov a videá z koncertov, fotia sa v kabínkach pri skúšaní nových zvrškov a keď dostanú lajk, zaplatia kartou. Ich kolektív nečaká na prašiaku medzi barakmi, je vo virtuálnom priestore, ktorý dokáže byť smrteľne nebezpečný.
Kyberšikanovanie ako fenomén digitálnej éry má rafinované formy a prekračuje rámec individuálnych útokov. Stáva sa sofistikovaným nástrojom spoločenskej kontroly, v ktorom sa agresia maskuje za morálne rozhorčenie a lynč za étos kolektívnej spravodlivosti. Naše deti čelia redukovaniu ľudskej identity na jednoduché kategórie, ku ktorým v dospelosti pribudne politická.
Pred niekoľkými dňami mi kamarát preposlal odrhovačku s textom: „Ma-ma-martina, všetko sa to začína, prišla s tebou éra nová, veď si predsa Flašíková.“ To, čo si ľudia dokážu spôsobiť cez sociálne siete, je obludné.
