Autor je riaditeľ AOMEGA inštitútu, teológ a pedagóg, člen PS
Novela ústavy sa Robertovi Ficovi nemusí podariť v zamýšľanom rozsahu. Už však dosiahol veľa, možno aj viac, ako dúfal. Už sa bojíme, ako to dopadne.
Je tu totiž už táto „debata“, do ktorej sa vkladá celou silou svojho veľkého záujmu o paralyzovanie opozičnej akcieschopnosti. Nalomil KDH. Nehovoríme o tejto myšlienke ako o bláznivom nápade, ale ako o skutočnosti, ktorej chýba v zákonodarnom hlase zopár hlasov. A možno ich už aj má.
Už tento mentálny stav slovenskej spoločnosti vyčerpáva a oslabuje. Nielen tým, že neriešime podstatnejšie „každodenné“ témy haciend, hlúpej transakčnej dane či Ficovej drahoty. Už toto, čo sa práve deje, oslabuje vnímavosť demokratickej časti politického spektra na Ficov protidemokratický zámer významne Slovensko presmerovať z demokratického tábora EÚ do lona Ruska ako jeho satelitu.
Historici dnes vnímajú obdobie rokov 1939 – 1945 ako relatívne krátke. Bolo však dosť dlhé na to, aby sa slovenská spoločnosť naplno ponorila do bahna historickej zodpovednosti za genocídu vlastných občanov posvätenú ľudáckou ideológiou Tisovho režimu. Dodnes je tu silná skupina dedičov tisovského režimu s portrétom Jozefa Tisa na tričkách a antisemitským neoľudáckym odtlačkom v mysliach.
Preto je dôležité myslieť na to, že aj potenciálne krátke trvanie platnosti zamýšľanej novely ústavy môže priniesť Slovensku zo strategického hľadiska v strednodobom aj dlhodobom horizonte nezvratné škody.
Analogicky priviedol do lona ZSSR na štyri desaťročia Československo Gottwaldov puč, keď prezident Beneš vo februári 1948 prijal demisiu nekomunistických ministrov.
Komunisti získali moc na základe toho, že demokrati v povojnovom Československu podcenili tri roky intenzívnej práce sovietskej tajnej služby a jej spolupráce na príprave komunistických kádrov po prebratí moci.
Ako sa to „skvele“ podarilo, sme zažili. Škody napáchané diktátorským komunistickým režimom aj cez člena KSČ a dnešného autokratického a do autoritatívnych režimov zaľúbeného premiéra zatiaľ demokratického a proeurópskeho Slovenska zažívajú recidívu.
Nevidieť Ficovu novelu ústavy ako súčasť ruskej hybridnej protieurópskej aktivity je závažným podcenením toho, čo sa deje.
Otázkou je len to, či vieme, ako blízko svojho cieľa už jeho ruskí scenáristi a ich slovenskí pomáhači sú a či sa ešte s tým dá niečo robiť. Sledujeme operáciu Víťazný február 2.0.
Tým, že demokrati zvažujú podporu Ficovej novely, spolupracujú na demontáži demokracie.
Kým sa to ešte nestalo, treba na zastavenie tohto procesu sústrediť všetky sily.
