Autor je bývalý poslanec NR SR, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne
Radi používame vetu: „Toto sa môže stať len na Slovensku.“ Väčšinou ide o veci, ktoré sa, žiaľ, dejú všade na svete. Minulý týždeň však v denníku SME vyšiel článok o výnimočne slovenskom fenoméne. Nazval by som ho neskonzumovaný papalášizmus.
Reportér Matúš Burčík sa venoval bytovej otázke nedávno zvoleného predsedu parlamentu Richarda Rašiho.
Ešte v roku 2019 odkúpila Kancelária NR SR vilu v Horskom parku za 2,59 milióna eur. Predtým tam býval japonský veľvyslanec a na základe osobnej návštevy môžem potvrdiť, že to bol vskutku honosný dom v najprestížnejšej bratislavskej štvrti.
Cieľom bolo zabezpečiť rezidenciu pre druhého najvyššie postaveného ústavného činiteľa. Vila má zastavanú plochu 413 štvorcových metrov, tri podlažia, suterén, záhradu a dve garáže.
Tu niekde by sme mali začať riešiť, či je takýto luxus primeraný štátu našej veľkosti a HDP. Odporcovia by pripomenuli skromnosť škandinávskych krajín, zástancovia by, naopak, argumentovali potrebou dôstojnej reprezentácie. V skutočnosti môžeme takúto diskusiu smelo ignorovať. Príbeh vily na Gorazdovej ulici totiž hovorí o niečom úplne inom.
Zabudnutý byt šéfa parlamentu
V prvom rade si treba pripomenúť, že služobný byt pre predsedu parlamentu existuje v historickej parlamentnej budove od roku 1999. Má viac ako 300 štvorcových metrov, z toho 125 metrov sú súkromné priestory a 177 štvorcových metrov má reprezentačná časť určená na prijímanie návštev.
Rekonštrukcia bytu stála daňových poplatníkov státisíce eur ešte v deväťdesiatych rokoch, čo by v dnešných cenách určite prekročilo milión. Napriek tomu v ňom bývali len dvaja predsedovia Národnej rady – Jozef Migaš a Pavol Hrušovský.
Hrušovského nástupca Pavol Paška sa doň nenasťahoval, byt postupne chátral a už dlhé roky je nepoužiteľný. Namiesto opravy sa premiér Peter Pellegrini v roku 2019 rozhodol pre oveľa drahší variant – už spomínanú kúpu vily japonského veľvyslanca. Prvý predseda parlamentu, ktorý si ju mal užiť, bol Boris Kollár. Preferoval však súkromné bývanie a v miliónovej vile sa tak konali len občasné rokovania či večere.
