Surogátne či náhradné materstvo, teda proces, pri ktorom náhradná matka na základe dohody vynosí a porodí dieťa iným ľuďom, má byť podľa KDH zakázané na ústavnej úrovni.
Deje sa tak doslovne podľa kľúča o oku a pravej ruke, ktorých sa treba zbaviť, aby nezvádzali na zlé (kiežby sa toto pravidlo uplatňovalo aj pri zvodoch Smeru). A keďže na dodržiavanie tohto ústavného betónu budú rovnako ako na manželstvo muža a ženy dohliadať aj Cyril a Metod, nemáme sa čoho báť.
Svet bude v poriadku a žiadne prenajaté maternice neohrozia blaho statočných rodín.
KDH by pritom aj na príbehu najznámejšieho tehotenstva všetkých čias mohlo chápať, že okolnosti počatia a zrodenia sú často oveľa komplikovanejšie a spletitejšie, než by sme predpokladali. A než by sme si želali.
Pre poriadok však povedzme veci, ktoré povedať treba. Náhradné materstvo nie je zo žiadnej stránky jednoduchá vec a prináša so sebou množstvo etických, právnych aj praktických ťažkostí, ktoré ho sprevádzajú a budú sprevádzať.
Aby sme ako spoločnosť zmiernili potenciálne temné strany tohto javu, potrebujeme diskusiu. Dlhú, komplexnú a takú, ktorá bude brať do úvahy všetky zainteresované strany. Páry, ktoré si, škaredo povedané, vytúžené dieťa „objednajú“. Matky, ktoré ho vynosia a porodia. Zdravotnícke zariadenia, rôzne inštitúcie a úrady, ktoré budú v tomto procese nevyhnutne prítomné. A, samozrejme, deti, ktorých práva a bezpečie musia byť na prvom mieste.
A povedzme si úprimne aj to, že takáto diskusia je úplne mimo mentálnych možností krajiny, ktorá má potrebu vpratať si do ústavy dve pohlavia, ideálne aj s obrázkovou prílohou.

KDH navyše svojou snahou o ústavné zakotvenie robí ešte hrubšiu uzáveru a ukazuje, že má neomylný pštrosí reflex. Pred akýmkoľvek morálnym problémom ľudského spoločenstva vždy vopchá hlavu do piesku zákazov. To, samozrejme, úplne vylučuje dialóg a schopnosť vnímať svet v jeho zložitostiach.
Náhradné materstvo je pritom len jedna z okrajových výziev, ktoré nás popri pokroku v medicíne a pridružených oblastiach čakajú a ktoré sa jednoducho budú diať, či sa to niekomu v KDH páči, alebo nie. Veda dnes dokáže geneticky upraviť embryo, embryonálny skríning je realitou a populácia starne tak prudko, že ani pred eutanáziou si nebudeme môcť oči zakrývať donekonečna.
Ak sa nedokážeme čelom postaviť ošemetnej téme náhradného materstva, ako sa postavíme ešte morálne a odborne zložitejším? Dáme si do ústavy ešte viac svätých, aby to za nás vyriešili?