Autor je komentátor portálu noviny.sk
V čase písania tohto textu rokuje Národná rada o novelizácii ústavy, takže by občan nemal podliehať falošným pocitom istoty, pokiaľ ide o jeho práva, slobodu alebo život. No nech už hlasovanie dopadne akokoľvek, samotný fakt, že predkladané zmeny mali nenulovú šancu na úspech, vypovedá o stave Slovenska oveľa viac ako všetky nedávne počiny Roberta Fica vrátane návštev Moskvy a „taškentskej deklarácie“.
Výsledok volieb je matematicky presným obrazom stavu spoločnosti v deň ich konania. Konštatovanie, že nie všetci oprávnení voliči sa na voľbách zúčastňujú, má podobnú výpovednú hodnotu, ako že „voda je mokrá“.
Iste, nevolí každý. Kto nevolí, nerozhoduje. Rozhoduje rozhodujúca väčšina, nie absolútna.
Voliči, ktorí rozhodli o dnešnom usporiadaní krajiny, rozhodli veľmi presvedčivo a jednoznačne. Jej obraz vidí rozostrene iba ten, kto skôr z emocionálnych než racionálnych dôvodov číta politickú mapu pozdĺž pomyselnej hranice medzi koalíciou a opozíciou.
Nestabilná tesná väčšina v zákonodarnom zbore prináša pri každodennom výkone moci praktické problémy, pokus o novelizáciu ústavy však ukazuje, že keď príde na lámanie civilizačného chlebíka, hypoteticky by sa dala z poslancov vyžmýkať aj ústavná. Medzi koalíciou a opozíciou je síce vytýčená jasná formálna hranica, no rozhodne to nie je žiadna železná opona.
Nehodní žitia
Zakotvenie dvoch pohlaví v ústave je, rýdzo vecne, rovnaká sprostosť, ako by bolo legislatívne zrušenie gravitačného zákona. Diskutovať by sa dalo o dvoch rodoch, mužskom a ženskom, aspoň teda v prípade ľudských bytostí.
Pohlavie býva biologicky zložitejšie a menej jednoznačné, než si predstavujú mentálni dediči dlhými generáciami alkoholizmu a príbuzenského kríženia postihnutých poverčivých pastierov a roľníkov.
Natíska sa otázka, ako chcú uviesť do súladu s ústavou ľudí, ktorí sa narodia s geneticky a biologicky nejednoznačným pohlavím? Chirurgicky? Alebo to bude jediná výnimka, pri ktorej budú naši dobrí kresťanskí demokrati súhlasiť s eutanáziou?
