Autor pôsobí v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied
V máji uplynulo tridsať rokov od premiéry francúzskeho filmu Nenávisť (La Haine), ktorý v polovici deväťdesiatych rokov šokoval francúzsku, ale aj širšiu európsku verejnosť. Bol totiž o inom Francúzsku, než boli diváci v kinosálach zvyknutí.
Režisér Mathieu Kassovitz v ňom ako prvý predstavil nekompromisný portrét života mladej generácie s prisťahovaleckým pôvodom na perifériách francúzskych miest známych ako banlieue.
Dnes už kultový film o policajnom násilí a rasizme vo Francúzsku získal na festivale v Cannes cenu za najlepšiu réžiu. Ovplyvnil celú jednu generáciu a dodnes je inšpiráciou pre mnohých tvorcov nielen vo Francúzsku.
Povinné premietanie pre ministrov
Takmer okamžite po uvedení v máji 1995 rozpútal film Nenávisť vo Francúzsku vlnu vášnivých diskusií v spoločnosti aj v politických kruhoch. Vtedajší francúzsky premiér Alain Juppé dokonca zorganizoval premietanie pre členov vlády s povinnou účasťou ministrov.
Surové dialógy, uveriteľné postavy a realistické scény, umocnené čiernobielym obrazom, od začiatku presviedčali divákov, že nejde len o fiktívne zobrazenie policajného násilia a rasizmu.
Naopak. O filme sa začalo hovoriť a písať ako o naliehavej správe o kritickom stave Francúzskej republiky. Stal sa kultúrnym fenoménom, ale najmä spoločenským zrkadlom.
