autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Každé ráno vedieme svoje deti do školy s túžbou, aby sa cítili bezpečne, aby boli v triede prijaté a šťastné. O to viac mrazia správy o tom, ako sa z miesta vzdelávania a rastu stáva scéna násilia. Ako nedávno v Grazi.
Bývalý študent vošiel do školy, zabil deväť tínedžerov a jednu učiteľku. Dovtedy nemal žiadne záznamy o kriminálnej činnosti. Hovorí sa, že v minulosti možno zažil šikanovanie a dni trávil vo svete počítačových hier.
Podobne ako Anders Breivik, ktorý v roku 2011 v Nórsku zabil 77 prevažne mladých ľudí. Aj on ako neúspešný mladý muž žil vo svete počítačových hier a niekoľko rokov pred útokom takmer nevychádzal z izby.
Podobné tragédie sa, žiaľ, nevyhýbajú ani Slovensku. Tento rok v Spišskej Starej Vsi žiak, ktorý mal už predtým agresívne prejavy a bol vzdelávaný individuálne, dobodal zástupkyňu riaditeľa a ďalšiu žiačku.
Nemiestne reakcie zhora
O to horšie pôsobia reakcie z najvyšších politických miest. Premiér Fico sa téme školstva či situácii mladých ľudí takmer nevenuje. A keď niečo povie, často si prajeme, aby radšej mlčal.
Platilo to, keď chcel fackať študenta Omandíka, a rovnako nemiestne sa vyjadril aj teraz, keď tragédiu politicky zneužil na ďalší útok: "Tragédia v Rakúsku by nás mala viesť k zamysleniu, či Európu necháme napospas voľnomyšlienkarom a bláznom alebo sa vrátime k poctivým tradíciám a hodnotám."
Jeho slová sú nielen nemiestne, ale aj nebezpečné. Práve nálepkovanie a odkazovanie na "tradičné hodnoty", ktoré často znamenajú tabuizovanie duševných problémov, bráni mladým ľuďom vyhľadať pomoc. Riešením nie sú ani kamery so zberom biometrických údajov, ako navrhol minister vnútra Šutaj Eštok.
Odborníci už roky upozorňujú, že duševné zdravie mladých, najmä po covidovej izolácii, je v alarmujúcom stave.
Útočník z Grazu mal v roku 2020, keď vypukla pandémia, šestnásť rokov. To je citlivý vek, keď sa tvoria kľúčové sociálne väzby, a práve izolácia spôsobená opatreniami poznačila celú generáciu dospievajúcich.
Mladí muži zriedkavejšie vyhľadávajú pomoc a svoje frustrácie neraz smerujú navonok – alebo proti sebe. Prípad Romana, obete šikanovania, ktorý ukončil život skokom zo školskej strechy, je rovnako desivým mementom.
Aj keď sú príbehy útočníkov rôzne, majú znepokojivé spoločné črty. Mladí muži, často ešte chlapci, majú problém s duševným zdravím, so sociálnou izoláciou či so sklonmi k radikalizácii – čoraz viac v online priestore.
Práve izolácia mladých chlapcov je tichým, no mimoriadne rizikovým faktorom. Strácajú kontakt s rovesníkmi, nemajú pocit, že niekam patria, chýbajú im pozitívne vzory. To všetko vedie k hlbokému odcudzeniu.
Namiesto represií pomocná ruka
Preto sme ako Progresívne Slovensko po januárovom útoku v Spišskej Starej Vsi navrhli, aby žiaci, ktorí sú dočasne vylúčení z kolektívu pre problémové správanie, neostávali bez podpory. Napríklad v podobe povinnej a pravidelnej návštevy psychologickej poradne.
Nie ako trest, ale ako snaha porozumieť príčinám ich správania a ponúknuť pomocnú ruku skôr, než sa ich frustrácia premení na agresiu. Nechať mladého človeka izolovaného a bez odbornej pomoci znamená zvýšiť riziko, že bude hľadať odpovede v nesprávnych zdrojoch.
V apríli náš návrh koalícia bez diskusie zmietla zo stola. Odvtedy čakáme na ich vlastné riešenia. V našej krajine máme málo školských psychológov, slabú dostupnosť psychoterapie a akútny nedostatok detských psychiatrov.
Nový zákon o psychologickej činnosti, ktorý to mal zmeniť, musela vláda pre masívnu kritiku stiahnuť, čím sa riešenie tohto akútneho problému opäť odložilo na neurčito. Čakacie lehoty sú desivé a mnohí sa so svojimi problémami ani nepriznajú. Lebo medzi „tradičné hodnoty“ na Slovensku, žiaľ, často patrí aj zatĺkanie psychických ťažkostí.
Potrebujeme viac odborníkov, prevenciu a celkovú podporu duševného zdravia. Z každého prípadu násilia na školách sa musíme poučiť. Nie niekedy v budúcnosti, naše deti potrebujú pomoc hneď teraz.
