Robert Fico musel so zmenami ústavy nateraz cúvnuť. Aj keď s kumpánmi robili všetko preto, aby mohol na oslavách Cyrila a Metoda presne rok po ohlásení ťaženia proti progresivizmu ohlásiť prvé úspechy, bude si musieť zase vystačiť iba s prázdnymi rečami.
Schvaľovanie akejkoľvek zmeny ústavy, ktorú by mohol nazvať hrádzou proti progresivizmu, museli jeho poslanci preložiť na september.
Fico novelu nepredložil preto, že by chcel pomôcť čo i len jednému občanovi Slovenska. Tých, ktorým chcel skutočne pomôcť, už vybavil eurofondmi a Trestným zákonom.
V skutočnosti chce stavaním hrádze docieliť ďalšiu polarizáciu spoločnosti a politický rozklad. Polarizáciou prekrýva Bödörove haciendy aj to, že štát pod jeho vedením zlyháva pri poskytovaní služieb občanom. A politickým rozkladom, teda vykostením, rozoberá KDH. To je jeho stratégia, ako môže po najbližších voľbách znova vládnuť.

Slovensko je v situácii, keď premiér otvorene deklaruje záujem o zmenu demokratického ústavného zriadenia a oddnes už aj medzinárodného ukotvenia.
Fico však nateraz nemá dostatočnú silu, aby mohol presadiť také ústavné zmeny, aby svoje slová naplnil. Môže iba vábiť na falošné udičky.
KDH preto v prvom rade nemalo na jeho hru vôbec pristúpiť. Už to bola politická chyba a neplatí ani argument o príležitosti presadiť po tridsiatich rokoch základ svojej politickej agendy.
V tejto politickej situácii má platiť princíp nehlasovania, cordón sanitaire proti autokratovi, na akékoľvek návrhy, ktoré menia charakter štátu. Je dobré vedieť, že aspoň František Mikloško a František Majerský tomuto princípu rozumejú.
Keby tomu rozumel aj zvyšok hnutia, ktoré si hovorí aj demokratické, mohli zmariť všetky Ficove ciele. Teraz bude môcť polarizovať a vykosťovať celé leto.