Autor je bývalý minister financií a prezident MESA 10
Inštitucionálna ekonómia je postavená na tom, že fungujúce inštitúcie sú nevyhnutným predpokladom udržateľného rozvoja spoločnosti, rastu ekonomiky a v konečnom dôsledku aj rastúcej životnej úrovne.
Zakladateľom teórie je americký ekonóm a sociológ Thorstein Veblen (1857 – 1929), jej známym predstaviteľom bol nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1993 Douglass North a dnes je najznámejším zástupcom tejto ekonomickej školy ďalší nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (za rok 2024) Daron Acemoglu.
Kde nechal Tiso desatoro?
Inštitucionálna teória rozlišuje medzi formálnymi a neformálnymi inštitúciami. Formálne inštitúcie sú písané pravidlá hry (ústava, zákony, nariadenia, vyhlášky, technické normy a podobne) a tiež subjekty, ktoré tieto formálne pravidlá pripravujú, schvaľujú, uplatňujú a vynucujú ich dodržiavanie (parlament, prezident, vláda, štátna správa, samospráva, polícia, prokuratúra, súdy, ale aj nezávislé inštitúcie).
Neformálne inštitúcie sú nepísané normy, princípy a hodnoty správania, ktorými sa ľudia dobrovoľne riadia nie preto, že to predpisujú formálne pravidlá (a vynucujú formálne inštitúcie), ale preto, že takéto správanie považujú za správne, etické a morálne. Správajú a správali by sa tak, aj keby si to formálne pravidlá nevynucovali.
Historicky najznámejším príkladom neformálnych pravidiel je kresťanské desatoro, hoci cirkev ich predsa len do istej miery od veriacich nepriamo vynucuje a formálne kontroluje. Neplatí však, že byť veriacim nevyhnutne znamená žiť podľa neformálnych pravidiel desatora.
Na Slovensku o tom vieme viac ako kdekoľvek inde. V prípade tzv. farskej republiky, za vojnového slovenského štátu, to dokonca nabralo obludné rozmery, keď boli formálne pravidlá klérofašistického režimu na deportáciu židov a arizáciu ich majetku v priamom a zásadnom rozpore s hodnotami desatora (nezabiješ, nepokradneš).
