Autorka je sociologička
Nemyslela som si, že bude ešte niekedy treba recyklovať slogan z informačnej kampane pred vstupom Slovenska do Severoatlantickej aliancie – „Načo NATO?“ Po rečníckej otázke vtedy nasledovalo 100+1 dobrých argumentov za vstup, ktoré slovenská spoločnosť väčšinovo prijala a politické reprezentácie od roku 2004 napĺňajú konkrétnymi skutkami.
Nuž, ale keď sa tu opäť šermuje pojmom neutralita, je dôležité pripomenúť si niektoré skutočnosti. A to nielen z oblasti vojenskej bezpečnosti, vojenských spôsobilostí, výdavkov na obranu a pod. či historických súvislostí, ale aj mäkkých veličín, ako je napríklad názorová výbava verejnosti. Kde sú trhliny jej všeobecne deklarovanej prozápadnosti a kam môže mieriť manipulatívny diskurz politikov?
Väčšinový názor je „ostať“
Predstava o neutralite, ktorá „by svedčala Slovensku“, nás vracia o tri dekády späť, do mečiarovských rokov, keď názory ľudí na miesto Slovenska na geopolitickej mape sveta boli hmlisté a mimoriadne nekonzistentné. Niežeby u časti verejnosti neboli také aj dnes, predsa len treba uznať, že po vyše dvadsiatich rokoch členstva v EÚ a NATO náš základný zahraničnopolitický vektor má jasnejšie kontúry.
