Nemusíme byť vždy úplne príkri. Napríklad z Hlasu si to cez víkend (zaslúžene) odniesol za drevené vyjadrenia Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa pustil do verejnej kategorizácie prospešnosti ženských činností, ale inak sa dalo prečítať, že v strane chápu svoj problém a ešte s ním chcú aj niečo robiť. To na Slovensku nie je málo.
Ako prejav uznania si teda výnimočne necháme ujsť príležitosť využiť zvyšok textu na výsmech a urážanie predsedu. Lebo za reči, ako to všetko robia dobre, len sú potom z nasadenia a tempa upachtení ako Belmondo so Sebergovou a nemajú čas sa chváliť, takže trubiroh volič to nevie oceniť, by si aj zaslúžili. Nabudúce.
Musíme si totiž pohovoriť o niečom dôležitejšom. Ktokoľvek Šutajovi Eštokovi pripravoval obsah záverečného príhovoru, robil to s viditeľnou ambíciou prihlásiť sa k étosu „starého Smeru“. Teda dať do centra programu sociálne každodennosti a zároveň zo seba urobiť garanta príslušnosti Slovenska k EÚ a NATO.
Najdôležitejší summit NATO: peniaze na zbrane nevyzerajú dobre, Fico sa kryje prezidentom Čítajte No a tu to začalo najviac škrípať, lebo ak chce dnes garant v tejto veci niečo naozaj garantovať, už o tom nestačí len rozprávať.
Dôvod napočudovanie správne sformuloval sám Šutaj Eštok: „Červenou čiarou je akákoľvek úvaha o vystúpení z EÚ alebo Severoatlantickej aliancie.“ K tomu dodajme, že predseda koaličnej SNS nastoľuje otázku odchodu z EÚ ako „žalára národov“ a tému vystúpenia z NATO „veľmi oficiálne“ otvoril rovno premiér.
Inými slovami, Šutaj Eštok si „červenú čiaru“ nakreslil na mieste, ktoré jeho koaliční kolegovia už prekročili, čím sám seba vyzval na razantnú činnosť. Pri niekom inom by sme to mohli považovať za zámienku na vypovedanie koaličnej zmluvy, ale presnejší odhad bude, že netušil, čo práve bľaboce.
Ibaže pán premiér si tieto silné reči celkom určite všimol. Niežeby nejako ovplyvnili jeho strategické ciele, ale dá sa predpokladať, že s o to väčším elánom a zápalom prikročí k realizácii ďalšieho bodu. Niečo v zmysle: „No schválne, čo urobíš, ty garant?“
Hlas potrebuje podľa Ferenčáka demokratizáciu, Šutaj Eštok zaujal výrokom o matkách Čítajte Samozrejme, spolu s Robertom Ficom vieme, že neurobí nič. Pritom, keby to v Hlase mysleli vážne, boli by tým či oným spôsobom pretlačili zmenu zahraničnej politiky, čím by osožili sebe aj republike.
Ako totiž potvrdí nielen Béla Bugár, ale už aj také politické esá ako Samuel Migaľ a Rudolf Huliak, Fico síce rád napína svaly, ale keď sa naňho ultimatívne pritlačí, síce narobí krik, ale nakoniec pustí perie. Ibaže do takej hry treba ísť, len keď ju chceme dohrať.
Ak si to v Hlase ešte rozmyslia, stále sa môžu vrátiť do partie. V opačnom prípade môžu aj mlčať. Výsledok bude rovnaký a ušetria si za vedro hanby.
