Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Vo svetle súčasných geopolitických zvratov sú tričká s citátmi ruského prezidenta Vladimira Putina a kultová Labubu s tvárou ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova maličkosť, kuriozita. Na prvý pohľad. Na druhý je to príznačné.
Predstavujem si, ako sa prechádzam po kongresovom centre Expoforum, kde sa práve koná slávne Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum. Už 28. ročník. Som vzrušená možnosťou stretnúť tu ľudí, ktorých majetok sa blíži ročnému rozpočtu štátu, v ktorom som sa narodila.
Petrohradské ekonomické fórum má byť stretnutím vrcholných predstaviteľov obchodu, politiky, oligarchov a finančných magnátov nielen z Ruska, ale z celého bohatého sveta. Ľudí, ktorí tým svetom hýbu. Taká bola jeho ambícia ešte pred niekoľkými rokmi.
Keďže nemôžem cestovať do Ruska, navštívila som fórum aspoň virtuálne a nemôžem sa nepodeliť.
V Petrohrade medzi magnátmi a teroristami
Vezmem si kostým so sukňou po kolená a vyrážam. Ľudia sa na seba usmievajú, predstavujú pestrú zmes etník a zriadení spojených svetonázorom: Západ si o sebe namýšľa ktoviečo, ale my mu ukážeme! Čo vie on, dokážeme aj my a desaťkrát lepšie.
Snažím sa, aby na mne nebolo poznať, že som zo srdca Európy. Stretávam robota menom Voloďa. Má kabelku Dior a mierne trhavými pohybmi prechádza davom spokojných a zážitkami nasýtených návštevníkov.
Voloďa sa volá preto, že všetko, o čom si Rusi myslia, že sa im podarilo a čo je možné nazvať chlapčenským menom, sa volá Voloďa, Vladimir alebo Vladimir Vladimirovič. Podľa cára.
Humanoid ruskej proveniencie je tu preto, aby ma zabával. Teda, nielen mňa, ale všetkých, ktorí zaplatili jeden a pol milióna rubľov (16 600 eur) alebo sú takí dôležití, že dostali pozvánku a k tomu patriaci servis zadarmo.
Napríklad v podobe hlavného chodu – ramajevskej kačice (špeciálne vychovanej na farme v Tatarstane ) s pikantnými mäsovými guľôčkami a hráškom. Ja však kačku nedostanem, budem musieť ísť do reštaurácie na obed za dvanásťtisíc rubľov.
Robot Voloďa ma zabáva. Fotím si ho, ale pani v Dolce Gabbana sa postaví predo mňa a natáča dobrých šesť minút. Potom dá mobil manželovi, s robotom pózuje a, nemôžem uveriť, flirtuje. Každopádne, špúli pery.
Odhaľujem nedostatok tohto ruského prototypu – nevie špúliť pery. Potom zisťujem, že ho na petrohradskom fóre jeho ruskí výrobcovia RED SOFT a Passion ešte len testujú a vychytávajú nedostatky.
Až ruskí hi-tech novinári mi odhaľujú celú pravdu o Voloďovi. Je to Číňan ako poleno! V skutočnosti ho vyrába čínska firma Unitree Robotics. Tento čínsky výrobok sa dá kúpiť za 2,7 milióna rubľov, teda zhruba za tridsaťtisíc eur.
Robot Voloďa má ruské iba meno. Rusi si ho požičali a testujú na ňom, či sú schopní vlastnej umelej alebo akejkoľvek inej inteligencie. Zatiaľ ho naučili nosiť kabelku Dior. V budúcnosti dokáže robiť čašníka. Že by ho v Rusku začali vyrábať? Vraj ťažko. Všetky kapacity pohltili drony a tanky.
Opúšťam Voloďu a stretávam dav nadšene híkajúcich návštevníkov, ktorí sa snažia kúpiť Labubu s tvárou ženy, ktorá bezpochyby drží ochrannú ruku na tepne krvácajúcej ruskej ekonomiky. To jej zásluhou môže Vladimir Putin financovať vojnu proti Ukrajine. Áno! Je to Elvira Nabiullinová, geniálna šéfka ruskej centrálnej banky, ktorá čaruje s kurzom aj s infláciou. To by bolo, mať ju doma ako plyšovú hračku!
So zdesením zisťujem, že aj mňa sa zmocňuje akási neovládateľná vášeň a chuť predrať sa davom k pultíku a zaplatiť stotisíc rubľov (iba tisícsto eur) za figúrku s tváričkou šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova či Elviry Nabiullinovej.
Potom si spomeniem, ako som koncom mája písala, že v hornej snemovni ruského parlamentu, v Rade federácie, zástupkyňa predsedu výboru pre vedu, školstvo a kultúru Jekaterina Altabajevová navrhla bábku Labubu v Rusku zakázať. Vraj je to monštrum, ktoré desí deti. Navyše drahé a hoci je pôvod hračky čínsky, honba za kultovým plyšákom má znaky západnej dekadencie.
