Autor je riaditeľ AOMEGA inštitútu, teológ a pedagóg, člen PS
Pes, helikoptéra, dáždnik, motýľ, mačka… ? Pavúk, potkan, šváb. Je to pokračujúca dehumanizácia skupiny ľudí. Časť z nich prišla na svet s inou sexuálnou orientáciou ako väčšina.
Pri budovaní hrádze proti škodlivým ideológiám sa k tejto skupine ľudí pribalia aj tí, ktorí ako Rómovia „nechcú pracovať“ a žijú v blahobyte zo sociálnych dávok. Zmestia sa tam aj migranti či vojnoví utečenci, ktorí slovenskému bielemu mužovi berú prácu.
Dehumanizácia ako ochranná známka Slovenska
Na tejto dehumanizácii má stáť slovenská národná identita a kultúrnoetická zvrchovanosť, ktorú chceli novelou ústavy „potvrdiť“ zoskupenia, ktoré majú v názve demokraciu. Sociálna aj kresťanská. Jednohlasné súznenie s touto dehumanizáciou sa ozýva v mene akejsi „normálnosti“. Prichádza aj zo strany jednohlasového Andreja Danka, matičiara Michelka a nezaostávajú ani upravení fašisti z Republiky.
Naozaj som ešte nezažil, že by sa mi niekto predstavil s „identitou“ mačky, helikoptéry, psa, motýľa, ktorá mimochodom so sexuálnou orientáciou vôbec nesúvisí. Takýto opis údajnej zvrátenosti však spoľahlivo zosmiešňuje ľudskú dôstojnosť tých, ktorí sú jej terčom.
Každý poctivo nenávidiaci zamýšľaný poslucháč a čitateľ však spoľahlivo vie, kto je na rane. Obetný baránok nenávistného slovenského blúznenia sa tak dostal pod dáždnik kalifornského liberalizmu či progresivizmu. Na Slovensku máme zhodou okolností aj dve politické strany, ktoré tento americký prívlastok trafí presne hneď podľa názvu.
Keď niečo také opisujú páni Danko či Fico, ťažko sa tomu verí. Nevedno, kde tieto príbehy zažili alebo ktorý analytik amerického pravicového bulváru ich zásobuje takýmito nezmyslami. Sami by sa k takémuto „poznaniu“ určite nedočítali.
Z osobnej skúsenosti však poznám niečo iné. Pri práci s ľuďmi v školách, vo farnostiach či v spoločenstvách aj medzi bývalými kolegami v cirkevnej službe som pri dôvernom duchovnom rozhovore zažil niekoľko srdcervúcich vyznaní veriacich mužov a žien, ktorí a ktoré nemali väčšinovú sexualitu.
V niekoľkých prípadoch to bolo osobné otvorenie sa po rokoch kamarátstva, priateľstva či bežnej kolegiálnej, či ľudskej známosti. A bolo to naozaj hlboko ľudské, úprimné a zhodou okolností vždy aj duchovné poznanie ľudí, ktorí boli veriaci.
Z pochopiteľných dôvodov som o tom verejne hovoriť nechcel a nemohol. Títo ľudia nechceli kampaň ani pomoc. Len osobné prijatie. To sa časom v niektorých prípadoch posunulo. Nie sú to však vlajkonosiči boja za svoje práva. Nie každý gej či lesba sú aktivisti.
Veríme výmyslom, ignorujeme poznanie
Výmysly o helikoptérach, psoch, mačkách, šváboch a ďalších dehumanizačných označeniach majú v ľuďoch generovať a upevňovať predsudky a nenávisť. Popri týchto rečiach, ktorých majú „novelizátori ústavy“ plné ústa, však vidím v Robertovi Ficovi kovaného normalizačného komunistu a kariérneho oportunistu, ktorý sa tvári ako zbožný kresťan.
K birmovke sa priznal vo svojej prezidentskej kampani. A odvtedy sa profiluje ako ten, ktorý vie, ako to s „kresťanstvom“ a cirkvou chodí. Priznal sa dokonca aj k rehoľnej sestre, ktorú „mal“ v rodine.
A tak naživo sledujeme, ako slovenskí ľudia veria a boja sa nezmyslov, keď počúvajú lži a nenávistné reči birmovaného komunistu a nie práve tradičného a verného manžela.
Normálne je neklamať a nekradnúť
Mňa úprimne vôbec nezaujíma, s kým žije alebo spáva niekto, kto má falošnú prezývku na svojom profile na ruskej alebo americkej sociálnej sieti. A či tam šíri hlúpe výmysly a fotografie urážajúce oči pokrytcov z nejakých „prajdov“, ktoré sú staré aj pár desaťročí.
Veľmi mi však prekáža šírenie lží, predsudkov a nenávisti, ktoré manažuje Robert Fico so svojimi súdruhmi a s omladinou. A podobne je nebezpečný aj každý, kto za zvrátenosť nepovažuje klamstvo a šírenie nenávisti postavenej na predsudkoch, no pohoršuje sa na výmysloch a nezmysloch zlomyseľných ľudí.
A že to pre svoju rozšírenosť má tendenciu označovať sa za normálne, je len ďalšie memento. Normálne je neklamať a nekradnúť.
Preto November, keď „láska a pravda víťazili nad lžou a nenávisťou“, je veľmi nepohodlnou spomienkou a pripomienkou života vo vlastnej lži. Tento druh zvrchovanosti ľudskej zloby a lži by nemal byť súčasťou žiadnej národnej identity. Ani slovenskej.
