Autor je spisovateľ a teológ
Pri posudzovaní politických motivácií krajín a režimov Blízkeho východu uniká predovšetkým aktivistickým pozorovateľom schopnosť odhadnúť úlohu, ktorú zohrávajú v jednotlivých situáciách náboženské motivácie.
Len málokto z takzvaných propalestínskych sympatizantov dokáže porozumieť apokalyptickému diškurzu teroristického hnutia Hamas, ktoré si na základe romantickej podobnosti s európskymi národno-oslobodzovacími hnutiami mýlia v lepšom prípade so slovenskými alebo s talianskymi dobrovoľníkmi z 19. storočia, v horšom s európskymi organizáciami ako IRA alebo ETA, ktoré naďalej napriek svojim zločinom ťažia z istej popkultúrnej sympatie medzi príslušníkmi radikálnej ľavice.
Sila náboženského myslenia
Samotná marxistická antropológia a sociológia náboženským fenoménom opovrhujú, považujú ho, rovnako ako v minulosti boľševici, za niečo prekonané, a teda niečo, čomu netreba prikladať pozornosť a už vôbec ho netreba považovať za možný zdroj príčin vedúcich k pochopeniu radikálneho násilia v prostredí šiitského Hizbaláhu , sunitského Hamasu alebo apokalyptického Islamského štátu.
V skutočnosti je však náboženské myslenie najvýznamnejším faktorom teroristického správania jednotlivých násilných organizácii a jeho pôvod je oveľa starší ako marxistické mýty o veľkom dialektickom príbehu emancipácie.
Všetky tieto skupiny a štáty, predovšetkým Irán v područí šiitských ajatolláhov, spája exkluzívny pocit náboženského tranzu a náboženskej povinnosti voči neveriacim a v druhom rade voči schizmatikom.
To viedlo v sunitsko-šiitskom prostredí k opakovaným náboženským vojnám, v ktorých nie je miesto pre európsku radikálnu mládež, presvedčenú, že v Teheráne alebo v Gaze sa bojuje rovnaký boj, aký sa bojoval v Európe v 19. storočí.
Šiitské apokalyptické myslenie s mystickým rozmerom istého nahliadnutia do budúcnosti dejín a šiitská eschatologická tradícia a politický režim ajatolláha Chameneího sú pritom učebnicovým materiálom na pochopenie niektorých pre Európanov záhadných motivácií, ktoré objasňujú otázku náboženského násilia v krajinách východného Levantu a režimov tiahnucich sa od údolia Bikáa v Libanone, cez Sýriu, Irak a Irán až po vysoké údolia Afganistanu kontrolované ďalšou apokalyptickou sektou Talibanom.
