Autor je filozof
Nie som fanatickým priaznivcom nikoho. Ani Ivana Korčoka. A tak môžem bez prehnaných emócií konštatovať, že azda s výnimkou vyhraneného antificovského postoja (je však veľmi otázne, či to stačí) a jednoznačnej prozápadnej orientácie sú názory a vyhlásenia tohto bývalého profesionálneho diplomata a dnes politika pre mňa neustálym sklamaním.
Na troch príkladoch a zároveň jeho veľkých diplomatických a politických omyloch sa pokúsim vysvetliť prečo.
Omyl prvý: podpora obrannej dohody s USA
Kto si na ňu dnes spomenie, napriek veľkým vášňam, ktoré sprevádzali jej podpis v roku 2022 a takmer vyvolali vnútropolitickú krízu? Ani tí politici, ku ktorým patril aj Ivan Korčok, čo ju do roztrhania tela obhajovali ako div nie jedinú záruku našej obranyschopnosti a suverenity.
Naopak, tí istí alebo takmer tí istí politici odvtedy pripomínajú, akí sme v našej obranyschopnosti slabí, zraniteľní a ako sa sami musíme zvýšením vojenského rozpočtu postarať o to, aby sa to zmenilo.
A nečudo. Po opätovnom nástupe Donalda Trumpa, ktorý ešte viac ako v prvom funkčnom období presadzuje silno nacionalistické heslo Amerika na prvom mieste, sa naše jednoznačné spoliehanie na americkú vojenskú pomoc ukázalo ako neprezieravé až naivné.
