Autor je bývalý predseda vlády a minister zahraničných vecí Švédska.
Bude vízia Donalda Trumpa o vybudovaní nedobytného systému protiraketovej obrany Spojených štátov posledným klincom do rakvy kontroly strategických jadrových zbraní? Keďže Zlatá kupola (Golden Dome), ktorej vybudovanie spomenul, by mohla vyvolať nákladné a destabilizujúce preteky v strategickom zbrojení, Trumpov sen by sa mohol stať pre celý svet nočnou morou.
Systém, ktorý Trump navrhuje, by predstavoval prinajmenšom nebezpečnú zmenu paradigmy. Počas posledných desaťročí studenej vojny a ďalšie desaťročia po nej viedlo dramatické znižovanie jadrových arzenálov k strategickej stabilite.
V tomto období pokroku v oblasti kontroly zbrojenia sa mier udržiaval prostredníctvom odstrašenia, ktoré spočívalo na uznaní vzájomného zaručeného zničenia (Mutually Assured Destruction). Táto koncepcia vhodne skrátená ako MAD (v angličtine bláznivý, pomätný, pozn. red.) bola výslovne kodifikovaná v Zmluve o protiraketovej obrane z roku 1972, keď sa Spojené štáty a Sovietsky zväz dohodli, že nebudú budovať žiadne obranné štíty proti strategickým jadrovým úderom.
Napriek zdanlivej bezohľadnosti tejto koncepcie je všeobecne prijímaným predpokladom, že pretrvávajúce riziko jadrového útoku zabránilo jadrovej výmene počas studenej vojny.
MAD spôsobila, že priamy konflikt bol príliš nebezpečný na to, aby sa s ním počítalo. Ani jedna strana nemala záujem pripustiť vojnu, ktorá by zaručila jej vlastné zničenie.
Namiesto toho sa studená vojna viedla na okraji, často prostredníctvom zástupcov. A hoci sa vyskytli mimoriadne nebezpečné momenty - ako napríklad arabsko-izraelská vojna v roku 1973, keď USA aj Sovietsky zväz vyhlásili najvyššiu jadrovú pohotovosť -, k priamej vojenskej konfrontácii nikdy nedošlo.
Príležitostne politickí lídri snívali o alternatívnych opatreniach. Napríklad americký prezident Ronald Reagan si predstavoval svet bez jadrových zbraní a spustil ambicióznu Strategickú obrannú iniciatívu, tzv. Hviezdne vojny, na vytvorenie systému protiraketovej obrany vo vesmíre.
Táto myšlienka sa však ukázala ako neúnosne drahá a v praxi by pravdepodobne nikdy nefungovala.
Jadrové odstrašenie alebo strach?
Potom v roku 2002 americký prezident George W. Bush odstúpil od dohody o obmedzení strategickej obrany, čo umožnilo vznik systému, ktorý má Amerika v súčasnosti. Táto obrana je však dosť obmedzená, väčšinou nevyskúšaná a orientovaná najmä na zachytenie zopár severokórejských rakiet.
Keby sa Rusko rozhodlo hromadne vyslať rakety s jadrovými hlavicami, súčasnú americkú obranu by poľahky zahltilo.
Bushovo rozhodnutie však viedlo ruského prezidenta Vladimira Putina k tomu, aby vyčlenil prostriedky na vývoj zbraní, ktoré by v budúcnosti mohli obísť americkú obranu. Patrí medzi ne jadrové torpédo s takmer celosvetovým doletom, ktoré by určite dokázalo obísť konvenčnú protiraketovú obranu, a strela s plochou dráhou letu na jadrový pohon s neobmedzeným doletom, ktorá by sa do Spojených štátov možno mohla prešmyknúť z mexického vzdušného priestoru.
Napriek desaťročiam vývoja sa ani jeden z týchto zbraňových systémov neblíži k možnému nasadeniu.
Z predchádzajúcich desaťročí úsilia o kontrolu zbrojenia však zostala len Zmluva o obmedzení počtu strategických zbraní. Rusko svoju účasť na nej pozastavilo v roku 2023. A ak sa nič nestane, platnosť tejto zmluvy vyprší vo februári budúceho roka.
To je kontext, v ktorom Trump začal hovoriť o svojej Zlatej kupole. Hoci jeho silácke reči o tom, že „navždy skoncuje s raketovou hrozbou pre Ameriku“, sa úplne míňajú s realitou, jeho administratíva určite vyčlení stovky miliárd dolárov na vývoj systémov s čoraz sofistikovanejšou, ale pochybnou účinnosťou.
Čo je ešte horšie, Rusko a Čína budú takúto iniciatívu považovať za hrozbu pre vlastnú schopnosť jadrového odstrašenia. Ak dospejú k záveru, že sú zraniteľné a Spojené štáty nie sú, jadrové kalkulácie sa zmenia.
Platí to najmä pre Rusko, ktorého strategická jadrová sila je základom jeho nároku byť stále superveľmocou. Riziko negácie ruskej schopnosti jadrového úderu by mohlo v srdciach ruských strategických plánovačov vzbudiť takmer existenčný strach.
Podobný by bol aj pohľad z Číny, hoci strach by bol menej akútny, keďže čínska moc má oveľa širšiu základňu.
Ak Spojené štáty vynaložia desiatky miliárd na protiraketovú obranu, bude musieť Rusko vynaložiť všetko, čo bude môcť, aby sa tieto nové kapacity pokúsilo neutralizovať.
Nie je zďaleka isté, či si Rusko môže takéto úsilie dovoliť. Zrejme by sa muselo vzdať iných priorít. Jeho slabnúci vesmírny program odhaľuje finančné ťažkosti, ktorým už teraz čelí.
Napriek tomu by takéto zmeny nemuseli prispieť ku globálnej stabilite. Zatiaľ čo starý režim kontroly strategických zbraní jasne určoval, na čom všetci stoja, teraz by bola situácia premenlivejšia a neistejšia.
Nápady došli, treba sa rozprávať
V minulosti bolo dosť ťažké riadiť dvojstranné strategické vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Trojstranný vzťah, ktorý by zahŕňal aj Čínu s jej rastúcim jadrovým arzenálom, by bol oveľa komplikovanejší. A vzťah, ktorý by zahŕňal aj Francúzsko a Britániu, by bol vyslovene chaotický.
A čím chaotickejšia je dohoda, tým väčšia je pravdepodobnosť, že nedorozumenia či okrajové konflikty prerastú do niečoho nebezpečnejšieho.
Vladimir Putin aj čínsky prezident Si Ťin-pching označujú návrh na vybudovanie Zlatej kupoly za „úplné a konečné odmietnutie toho, že vzťah medzi strategickými útočnými a strategickými obrannými zbraňami nemožno rozdeliť“.
Nemýlia sa. Neponúkajú však ani nijaké nápady, ako lepšie zvládnuť riziká.
Vzhľadom na rastúce obavy Ruska a Číny je paradoxne nepravdepodobné, že by Zlatá kupola zaistila bezpečnosť USA. Práve sme videli, že ani hypermoderné izraelské a americké systémy spoločne nedokážu zabrániť početným iránskym raketám, aby zasiahli centrum Tel Avivu. A v prípade jadrových hlavíc stačí jedna raketa.
Jednoduché riešenia neexistujú. Hoci ľudia nikdy neprestanú snívať o vytvorení nedobytného obranného systému, logika jadrovej stability je jednoduchá. Aj v ťažkých časoch, aké zažívame, je aspoň nejaká forma dialógu medzi mocnosťami úplne nevyhnutná.
