Víťaz týždňa podľa Petra Tkačenka
Donald Trump. V podstate bez irónie. Jeho iránske dobrodružstvo sa (zatiaľ) skončilo málo vídaným víťazstvom, keď Irán veľmi obmedzenou kontrou fakticky kapituloval a akceptoval svoju podriadenosť.
Potom si Trump prišiel do Haagu vychutnať až nechutné pochlebovanie európskych lídrov na formálnej aj neformálnej úrovni. Na tej formálnej odkývaním jeho zbrojným požiadavkam, na menej formálnej úlisnými slovami a gestami, veď ešte aj Zelenskyj si dal sako!
Čo sa dá robiť, šteklenie dávivého reflexu asi vždy patrilo k práci pozorovateľa politiky.
Retro týždňa podľa Petra Tkačenka
„Deň daňovej slobody“. Analytici opäť nabrúsili kalkulačky a na deň presne vyrátali, kedy z občanov Slovenskej republiky symbolicky spadlo jarmo daňovej neslobody. Kým do 26. júna vraj pracovali „na štát“, teraz už pracujú „pre seba“.
Dnes len stručne: To je celé taká hanba, že to azda mohlo existovať v roku 2005, ale už stačilo. Debata o veľkosti štátu je normálna a užitočná, ale na to máme normálne nástroje (napríklad daňová kvóta) aj slovník. „Pracujeme na štát“? To sme kde, na nejakom seminári menejštátnikov?
Odhliadnuc od slovníka je to celé ešte aj klamstvo, pretože dane do kalkulácie nijako nevstupujú, meria sa len podiel výdavkov na HDP. Čiže keby sme dostali miliardy od EÚ (alebo objavili ropný vrt), raketovo zvýšili výdavky a znížili dane, analytici by vyrátali, že naša „daňová sloboda“ sa drasticky znížila. Po známkovaní demokracie (na desatinu stupňa presne!) už by sme sa azda mohli rozlúčiť aj s týmto.
Kým sa tak nestane, môžeme to využívať na identifikovanie negramotných politikov a manipulátorov.
